Minister školstva Branislav Gröhling prehovoril o najväčšom probléme školstva aj o diplomovke

Chodili ste rád do školy?

Áno.

​V každom období?

Nebudem sa tváriť, že si základnú školu pamätám úplne plnohodnotne, ale chodil som rád aj do nej, aj na strednú školu. Bolo pre mňa výhodné, že obe školy som mal cez ulicu, takže som si mohol pospať a vždy som všetko stíhal.

Čo bol váš najobľúbenejší predmet?

Veľmi netradične – história a fyzika. Mali sme úplne super fyzikárku, ktorá už v tom čase robila rôzne pokusy. Doteraz si pamätám, že keď raz nasnežilo, na sneh nám položila kúsok bielej a kúsok čiernej látky a my sme na vlastné oči videli, že za pár hodín bola tá čierna ponorená v snehu viac.

Aké ste mávali známky?

Štandardné. Jednotky, dvojky, trojky. Pohyboval som sa v tej lepšej časti známkového spektra (úsmev).

Chceli ste byť niekedy učiteľom?

Priamo učiteľom nie, ale neskôr ma začalo lákať mentorovať ľudí.

A čím ste chceli byť v detstve?

Keď som išiel na strednú školu, vyberal som si medzi umeleckou školou, lebo som celkom dobre kreslil, a odbormi kuchár – cukrár.

Veľmi rád totiž pečiem, máme to v rodine.

Ako ste sa dostali zo súkromného biznisu v oblasti vizáže k školstvu?

Keď sme založili prvú spoločnosť, hľadali sme zamestnancov. Po prijatí sme však zistili, že ich musíme ešte zaškoliť, čo bolo finančne veľmi náročné.

Tak sme rozhodli osloviť stredné školy a spoločne s odborníkmi vzdelávať v rámci praxe ešte študentov. V štvrtom ročníku z nich boli už hotoví ľudia a mohli ísť robiť k nám do spoločnosti.

Takže ste sa zamerali na zlaďovanie škôl s praxou.

Dá sa povedať, že áno. Začali sme s tromi školami a o nejaké dva-tri roky ich bolo už desať. V priebehu desiatich rokov sme mali asi 70 spolupracujúcich škôl. Tým sme spoznali aj ich chod a začali vnímať ich problémy.

V istom okamihu to však už nebolo možné ďalej financovať, a čoraz viac sme si začali uvedomovať, že je na tejto úrovni potrebná legislatívna zmena.

Vtedy som sa začal zaujímať o veci verejné, bol som oslovený na kandidátku jednej politickej strany (SaS, pozn. red.) a v roku 2016 som sa stal poslancom.

Takže toto bol môj vývin v rámci školstva. Ja som dlhodobo o tom nerozprával, nepotreboval som verejne rozširovať, koľko mladých ľudí sme vychovali.

Nakoniec ste sa ocitli na tej najvyššej možnej pozícii, z ktorej môžete ovplyvňovať školstvo. Ako by ste samého seba zhodnotili za ten polrok, čo tu ste?

Viete, že toto je tá najťažšia možná otázka?

Viem, napriek tomu sa pýtam.

A môžem vysloviť aj niečo také, že sme podali maximum, ktoré sme mohli podať v danom...