Nie nadarmo sa zakladateľovi hovorilo Comté, gróf. Bohatstvo zámožného šľachtica z dávnych feudálnych čias bolo totiž rozprávkové. Nemalú časť svojich finančných zdrojov zdedil, majetok však zveľadil úspešným podnikaním v rodiacom sa automobilovom priemysle.
Preto by tých sto frankov pokuty, ktoré mu v roku 1899 uložil súd, Jules-Albert de Dion ani nepostrehol. Mohol sa len pyšne a samoľúbo zasmiať. A aj to urobil.
Lenže práve preto mu súd trest rozšíril o pätnásť dní pobytu za mrežami, za urážku súdneho dvora výsmechom. A to už bolo poriadne sústo pre prísediacich bulvárnych novinárov.
Len si predstavte tie titulky, ktoré sa priam ponúkali: "Boháč zruinovaný súdom, o sto frankov bližšie k chudobincu!" Alebo: "Najťažší trest pre zbohatlíka - dva týždne na prični".
V svetle celého rozruchu okolo toho, že francúzska spravodlivosť postihla aj vyhláseného boháča a posadila ho na chvíľku za mreže, zaniklo aj to, čo pán továrnik de Dion vlastne vykonal.
Nebola to pritom práve maličkosť. Pri tlačenici na dostihovej dráhe v Auteuil totiž udrel svojou vychádzkovou palicou po hlave občana Emila Loubeta. Vtedajšieho čerstvo zvoleného francúzskeho prezidenta.
Ešteže mala hlava štátu nasadený poriadny cylinder a okolo seba húf telesných strážcov, inak by sa to nezaobišlo bez zranení. Prečo sa však tučný továrnik vôbec pustil do sporu so samotným prezidentom? Stála za tým, ako inak, národná politika.
S krokmi prezidenta sa de Dion nestotožňovali absolútne v ničom, úder mu však uštedril špeciálne kvôli rehabilitácii Alfreda Dreyfusa. Toho totiž de Dion považoval za zradcu.
Francúzsku spoločnosť totiž úplne rozdelila dvanásť rokov sa ťahajúca aféra so špionážnym podtextom a antisemitským obsahom.
Ohrdnutý továrnik má plán
Po súdnom verdikte a nástupe do väznice však de Diona oveľa viac hnevalo niečo iné. Posmech. Prchkosť a pýcha totiž boli jeho prirodzenosťou...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.