Keď stvárňujete tragické postavy, tak sa zdá, že trochu tej antickej tragédie sa vám zapíše do tváre. Ak hráte komédie, tak ľudia od vás zase očakávajú, že budete dobrým zabávačom aj v spoločnosti.
Arnoštovi Garlatymu neprekážalo sa pred publikom duševne obnažiť ani ho rozosmievať. To ho však vyčerpávalo fyzicky aj duševne. Pritom jeho samotný osud sa podobal tomu najtragickejšiemu z divadelných drám Williama Shakespeara, ktoré stvárnil.
Banícke začiatky
Dnes naňho spomíname ako na talentovaného herca, ktorý mohol dostať viac príležitostí, keby bol priebojnejší a bol viac na očiach. Traduje sa, že Garlatyovci alebo Garlattiovci, ako sa niekedy písomne uvádza ich priezvisko, sa na Slovensku usídlili v 16. storočí v okolí Muráňa, Revúcej, Hnúšte a Rimavskej Soboty.
Otec Arnošta Garlatyho bol baníkom z Čakanoviec a mal šesť detí. Arnošt sa narodil 11. januára 1917 v malebnej dedinke Poproč, kde boli bohaté ložiská železnej rudy.
Medzivojnové obdobie priniesol obci úpadok, odchod obyvateľstva, rozšíril sa alkoholizmus, ktorému vtedy padlo za obeť množstvo rodín. Rodina sa odsťahovala do Radzoviec a potom sa súrodenci rozpŕchli do rôznych kútov Slovenska.
Mladý Arnošt si stihol dokončiť meštiansku školu a hneď nastúpil do bane. Práce nebolo nazvyš, musel si ju hľadať v iných baníckych okresoch, ako v Novákoch a Modrom Kameni.
Najprv sa chcel stať dozorcom v bani. Medzi ostatnými baníkmi vzbudzoval rešpekt otvorenou a priateľskou povahou, a tak si ho zvolili za predsedu odborov.
Predkladal požiadavky baníkov pred funkcionárov, ktorí rozhodovali o nezmyselných kvótach a nesplniteľných plánoch. Na funkcie ho však príliš nebolo.
Ch...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.