V decembri ľudia okrem vianočných príprav už tak trochu sumarizujú, takže aký ste mali rok?
Ak poviem, že komplikovaný, tak to asi nebude nič prekvapivé, ale naozaj taký bol. Pretože som mal to šťastie a česť, že som bol vymenovaný za generálneho riaditeľa veľkej, strategicky dôležitej firmy. Slovnaft je na Slovensku jediný výrobca palív, zabezpečujeme energetickú stabilitu. Keď to premostím rovno na koronavírus, každý môže vidieť, že vlastne všetko, celá ochrana bola o chémii – či už dezinfekcia, hygienické a zdravotné pomôcky, čokoľvek.
Takže z tohto pohľadu som si cez prizmu „covidu“ uvedomil zodpovednosť tohto odvetvia, keďže nešlo „len“ o ekonomické výsledky firmy, ale reálne o zdravie. A musím povedať, že v Slovnafte sú ľudia v rôznych útvaroch, ktorí dokázali túto hrozbu zatiaľ výrazne eliminovať. Boli nastavené striktné procesy, aby zdravie ľudí zostalo najvyššou prioritou. Ono aj vždy bolo, len teraz už naozaj išlo o život.
Boli sme hlboko pod slovenským štandardom v rozšírení nákazy v našich priestoroch, do ochrany sme investovali päť miliónov eur, ale v konečnom dôsledku o úspechu rozhodli predovšetkým ľudia. Všetci nosia rúška, všetkým sa meria teplota, dodržiavajú odstupy, používame plazmové čističe vzduchu, pravidelne dezinfikujeme priestory ozónom a tak ďalej. Chodím pravidelne do výrobných závodov a naozaj sú všetci disciplinovaní. Verím, že vydržia ešte pár mesiacov, kým to vakcína otočí. Komplikovanejší však bol tento rok aj z môjho osobného pohľadu manažéra a človeka.
V akom zmysle?
Pretože firme sa z ekonomického hľadiska nedarí,
pričom z 90 percent je to vyvolané koronavírusom. V celom odvetví došlo k poklesu spotreby ropných produktov a súčasne došlo k situácii, že na svetových trhoch je ich priveľa. Mnoho rafinérií, po svete je ich zhruba sedemsto, neznížilo úroveň spracovania ropy, ktorá by zodpovedala úrovni spotreby. Vytvorili sa obrovské prebytky zásob, ktoré znížili ceny produkcie rafinérií v podstate na úroveň ceny ropy.
A aj preto je väčšina rafinérií v strate. Naša spoločnosť a zrejme aj iní cítia, že budú musieť v budúcnosti trocha upraviť svoj biznis model. To okrem iného súvisí s tým, že je oveľa silnejší „hlas mainstreamu“ smerom k zelenej ekonomike. Už sa to pretavilo do cieľov Európskej únie a národných legislatív, ktoré tlačia akýkoľvek sektor do výraznej redukcie uhlíkovej stopy. Takže mnohí vrátane nás začali minimálne s mentálnou prípravou na to, že v budúcnosti chceme byť firmou, ktorá bude okrem motorových palív vyrábať niečo iné tak, aby bola zachovaná akceptácia celého chemického priemyslu. Čiže ťažký rok.
Prebrať v takomto období g...
Zostáva vám 85% na dočítanie.