Ako spávate v týchto dňoch?
Zaujímavá otázka, ale paradoxne k veci. Ja mám dar od Boha, že zaspím do piatich sekúnd, a to aj v stavoch najväčších pracovných stresov. Mával som veľmi dlhý a tuhý spánok, takže ma budík zobudil až po pol minúte zvonenia, ideálne o deviatej. Teraz, keď som v divadle, sa budím o šiestej, vyspatý, s virtuálnym zoznamom úloh v hlave. Spávam teda dobre, ale výrazne sa mi skrátila dĺžka spánku. Som sám zo seba prekvapený, predtým sa mi to nikdy nestalo.
Nuž, pocit zodpovednosti asi robí svoje. Čo všetko vás v najbližších týždňoch čaká?
Ideme viac-menej podľa plánu. Ja som už na výberové konanie išiel pripravený, aj keď na to, čo predstavuje riadenie SND počas koronakrízy, sa nedá pripraviť. Máme za sebou tri týždne (v čase rozhovoru, pozn. redakcie) a sme zhruba vo fáze,
keď máme za sebou veľkú časť stretnutí s vyšším a so stredným manažmentom. Aj keď tu sa to nevolá manažment, ale vedenie jednotlivých oddelení a úsekov. Zároveň bolo vymenované vedenie, či už umelecké alebo ekonomické, ktoré som mal vo svojom pláne rozvoja a riadenia. Vykonávame technické, finančné aj personálne audity, nie s cieľom hromadného prepúšťania, no potrebujeme zistiť, kto dosahuje akú kvalitu a výkonnosť.
A aké sú výsledky?
Zatiaľ nám to vychádza skôr na preskupovanie alebo reorganizáciu. Zdá sa nám, že tu boli veľmi nelogicky rozdistribuované sily, neexistuje takmer žiadny kompetenčný poriadok, čím nižšie idete v tých štruktúrach, tým menej je ľuďom jasné, kto ich riadi, komu sa zodpovedajú a kto od nich čo môže vyžadovať. Toto bude náročná úloha. Nachádzame také „drobnosti“, ako sú dve verzie organizačného poriadku a tretia sa používa v praxi, no pritom nie je nikde zachytená. To všetko sú veci, ktoré by sa dali v súkromnom podnikaní opraviť za tri dni, ale v štátnej organizácii si to vyžaduje prerokovanie s odbormi, niektoré s ministerkou, nastaviť príkazy, smernice, všetko je zložitejšie, ale s tým sme rátali.
Druhým veľkým krokom, ktorý sme tiež avizovali a asi sa nám podarí skôr, je vrátiť baletných tanečníkov a tanečníčky do tréningového režimu. Oni reálne od marca nemali možnosť byť spolu a je tam najväčšie riziko fatálnych škôd. Tanečník, ktorý rok poriadne netrénoval, nemal rehabilitácie, si môže závažným spôsobom poškodiť svalstvo. Takže sme vyriešili systém testovania, máme výbornú spoluprácu so Slovenskou akadémiou vied. Testujeme všetkých, ktorí chodia pravidelne do práce, teda zhruba dvesto zamestnancov, raz za týždeň PCR testmi, ktoré nás nič nestoja. Od druhého februárového týždňa spúšťame aj testovanie všetkých baletných tanečníkov.
Ako to doma zvládali, komunikovali ste s nimi?
Mám veľmi priateľské vzťahy s mnohými ľuďmi z divadla, či už z orchestra, medzi tanečníkmi aj hercami, a všetci sú už z tejto situácie unavení a demotivovaní. Najmä pre takú extrovertnú komunitu, akou sú umelci, je takáto situácia náročná. Tanečníci si síce môžu doma zacvičiť, urobiť si strečing, ale kto bol aspoň raz na ba...
Zostáva vám 85% na dočítanie.