Pre slávneho komika bol okrem osobitného prejavu charakteristický aj kostým. Na hlave nosil „ošúchaný zelený hubársky klobúčik“, ako sám hovoril, na očiach veľké okuliare s guľatými čiernymi obrúčkami, pamätníkom pripomínajúc, že podobné mával Harold Lloyd, jedna z legiend nemej filmovej grotesky.
Krk ozdobený šatkou „ako zaklínadlo proti vírusom“. A modrý pracovný plášť. Ten neskôr odložil a vystupoval v saku nápadnejšieho vzhľadu. Napokon ani okuliare nemal vždy rovnaké.
Typické preňho bolo aj jedno gesto: keď hovoril, kládol si ľavú ruku na brucho. Kostým sa celý vošiel do aktovky. „Vláčiť sa s kuframi, pane, to je hlúposť.“ Cestoval na vystúpenia vlakom alebo autobusom, veľa sa nachodil aj pešo. Kto sa však skrýval pod kostýmom populárneho komika?
Prirodzene inteligentný muž, v civile elegantný a pôvabný, takže sa stávalo, že ho ľudia nepoznávali. Vôbec nebol samoľúby, nepatril medzi tých, ktorí si radi uťahujú z iných, ale voči sebe sú nedotkliví.
Zaujímal sa o východné náboženstvá a východné filozofie, zaujal ho i okultizmus. Veril na horoskopy, ale povzdychol si, že „sa to často využíva na rôzny humbug a finančný efekt“.
Niečo mu však predsa len prekážalo. Raz svojmu hereckému partnerovi ozrejmil:
„Franta, štve ma, ako si tí ľudia myslia, že som taký hlúpy ako na javisku.“ Povedal to však trochu drsnejšie, hoci inak vulgarizmy neznášal.
Teatrológ a vydavateľ Jan Dvořák ho označil za komika absolútneho dada. A chválil: „Felix Holzmann doviedol ako autor i ako interpret k majstrovskej dokonalosti umenie dialógu, umenie, ktoré vyžaduje dokonalú techniku a remeslo, skúsenosť, ale aj noblesu, kultúru, charakter osobnosti; umenie, ktoré dnes chýba takmer všetkým našim adeptom d...
Zostáva vám 85% na dočítanie.