Začnime niečím typicky slovenským. V jednom článku som pracovala s informáciou, že národným jedlom Slovákov nie sú bryndzové halušky, ako si mnohí myslíme, ale kaša.
Áno, aj sa to tak hovorí: kaša, matka naša. Obilninové, ovsené, jačmenné, pšeničné kaše, krúpky, pohánka – to sú staré obilniny, ktoré sa kedysi u nás vo veľkom pestovali. Naopak, bryndza k nám prišla v 17. storočí s valašskou kolonizáciou. Slováci ju však skvalitnili. Priniesli ju valasi z oblastí dnešného Rumunska a Srbska, ktorí sem prišli s ovcami. Nazývali sa valašky a mali špeciálnu tuhú srsť, preto im nebola zima. Ovce sa ráno vyhnali a večer ich valasi zaháňali do stajne. Vyháňali sa na jar, okolo Juraja, kedy už na holiach a stráňach nebol sneh a boli tam s nimi až do Michala, teda do jesene. Vtedy ich zahnali dole a ustajnili ich na zimu. Práve valasi sem priniesli pastiersku kultúru a aj bryndzu, ktorá, ako vieme, sa vyrába z ovčieho mlieka.
Aká bola bryndza vtedy? Líšila sa v niečom?
Je dôležité povedať, že samotné slovo bryndza je rumunské a znamená ovčí syr, len v inom zmysle slova ako to chápeme my. Bryndza bola tuhá a plnili ju do ovčích čriev. Skvalitnila sa práve na Slovensku, keď vznikli prvé bryndziarne, napríklad vo Zvolene.
Čím ju Slováci skvalitnili?
Tým, že ju pomleli. Mala potom sypkejšiu a lepšiu konzistenciu, tlačili ju do geletiek a dokonca sa v prvej polovici 20. storočia vyvážala aj do USA. Vtedy to bol veľmi žiadaný artikel.
A dnes je t...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.