Rusista a ukrajinista Ľubor Matejko: Treba sa rozprávať so všetkými. Najmä s Rusmi

Stretli sme sa v období medzi vašimi prednáškami na univerzite, čomu sa venovala posledná?

Máme také obdobie, že každá hodina sa nejakým spôsobom týka Ukrajiny. Aj keď dnes som nemal prednášku, mal som predmet, ktorý sa volá jazykové cvičenia z ruštiny. Ale ani v tomto prípade sa Ukrajina z toho nedala vynechať. Nasledovať bude ruská konverzácia, mali by sme mať tému cestovanie, tak možno načneme súčasné obmedzenia v cestovaní.

​

Zabiehajú k Ukrajine vaši študenti sami alebo je to aj vaša iniciatíva?

Vždy, keď komunikujete s ľuďmi, je umenie nájsť balans medzi tým, čo chcete hovoriť vy a čo oni. Len vtedy je komunikácia príjemná a má zmysel. Keď hovorí len jeden a pretláča sa, je to vždy menej príjemný rozhovor a minimálne v škole by sa to nemalo diať. Samozrejme, aj študenti o tom prirodzene hovoria. Ak ide o moju iniciatívu, hneď druhá veta za pozdravom je: Ako sa cítite? Ako to prežívate? Sú študenti, najmä študentky, ktoré reagujú emotívne, vyjadrením súcitu. Niektorí sú zas mlčanlivejší, zdržanlivejší. Myslím si, že poslaním každého, kto sa zaoberá Ruskom a východnou Európou, je dnes hovoriť s každým vrátane slovenských študentov alebo každého občana Slovenskej republiky. Pretože potenciálne každý môže ovplyvniť situáciu nielen na Slovensku. Ak má povedzme známych v Rusku alebo na Ukrajine, komunikáciou s nimi môže ovplyvniť situáciu. V tejto vojne sú totiž momentálne dva fronty, jeden v uliciach ukrajinských miest, druhý v uliciach miest ruských. A my musíme dávať impulzy aj tým Rusom, medzi nimi je zatiaľ málo odhodlaných. No keď sa s nimi nebudeme rozprávať, to odhodlanie v nich nebude mať kto vyvolať. A obávam sa, že konečné riešenie tohto problému je v rukách občanov Ruska.

Pôsobia niektorí z vašich študentov aj ako dobrovoľníci?

Áno, je veľa dobrovoľníkov z radov študentov. Najaktívnejší sú doktorandi, potom magistri, nižšie ročníky nemajú ešte potrebnú jazykovú komptenciu. Ale aj takí sa hlásia.

Akí sú vlastne študenti, ktorí u vás študujú? Ako sa mení ich skladba od 90. rokov?

Ja som bol vedúcim katedry 19 rokov, a keď som nastúpil, mala názov Katedra ruského jazyka a literatúry. Po asi piatich-šiestich rokoch sme úplne reformovali štúdium a zaviedli študijný program, ktorý sa volá Ruské a východoeurópske štúdiá – tým som chcel ukázať, že reflektujeme rozpad Sovietskeho zväzu. Samozrejme, vyvíja sa to ďalej. Čiže už nie sme katedrou s profilom, ktorý mala v 90. rokoch. Pokiaľ ide o vývin záujmu, pre slovenské pomery je príznačné, že takmer všetko doznieva pomerne dlho a dlho trvá, kým k nám niečo príde. Takže u nás aj v 90. rokoch pomerne dlho doznievala tendencia, že prichádzali najmä tí, ktorí milovali ruštinu alebo ruskú kultúru. Tento zdroj pomaly vysychal, a keď som sa stal v roku 2001 vedúcim katedry, v prvých rokoch som si hovoril, čo tu ja vlastne robím? Študentov bolo málo, bolo potrebné úplne zrušiť program učiteľstva, pretože ich na stredných školách nebolo treba. Ale cez program Ruské a východoeurópske štúdiá sme sa opäť dostali hore, opäť nasledovali roky, keď sme prijímali aj 60 študentov. Teraz je záujem zasa menší, atraktívne je hlavne prekladateľstvo a tlmočníctvo ruštiny v kombinácii s angličtinou. Ako sa to teraz zmení, netuším. Čo sa však nepodarilo na unoverzite za 70 rokov a nepodarilo sa to ani mne, bolo presadiť, aby sa na Univerzite Komenského dala š...