Ovládol scénu a javisko či filmové plátno zaplnil aj menšou hereckou rolou. Pevný hlas, prenikavý pohľad a priama reč tela. Pri jeho hereckom poslaní platilo, že niet malých rolí.
Od práva k herectvu
Gustáv Valach pochádzal z malebnej dediny Hontianske Nemce, kde sa narodil 16. marca 1921. Prežil tam detstvo, a keď nastal čas na štúdium, tak sa presunul do Banskej Štiavnice. Povinnosti si plnil na tamojšom gymnáziu a voľný čas trávil s neskorším hereckým kolegom Júliusom Pántikom a s budúcou manželkou Vierou.
V rozhodovaní medzi štúdiom architektúry a právom nakoniec prevážilo pragmatické rozhodnutie. Popri právnickej fakulte však navštevoval aj herecké konzervatórium. Na univerzite sa dostal do otvoreného konfliktu s profesorom cirkevného práva.
Cítil krivdu pre horšie hodnotenie, a tak zo školy odišiel. Narukoval na vojnu, kde mohol popri vojenských manévroch v jazdeckom oddiele uplatniť svoj herecký prednes ako súčasť spravodajského hlásenia.
Opäť sa však prejavila jeho nekompromisná povaha: texty, ktoré neboli podľa jeho mienky v súlade s pravdou, odmietol čítať. Výhrady mal voči gardistickej propagande, ktorá bola v časoch vojnového slovenského štátu oficiálnou ideovou líniou ľudáckeho režimu.
Paradoxne, voči tomuto kontroverznému obdobiu našich dejín mal nakoniec celoživotnú slabosť. Jej korene možno hľadať i v tom, že vytúžený súhlas na sobáš s Vierou im nedal nik iný ako Jozef Tiso.
Gustáv Valach sa po skončení vojny ocitol pred veľkou dilemou. Na výber mal možnosť zostať v Rakúsku, emigrovať do Nemecka alebo až do ďalekej Ameriky. Veľmi sa mu však cnelo za domovom, tak sa vrátili naspäť na Slovensko.
To už očakávali prvého potomka – ich prvorodeného syna, a tak im padla vhod pracovná príležitosť od Andreja Bagara v Slovenskom národnom divadle. K prvým vážnejším postavám Gustáva Valacha patrilo stvárnenie maliara Yorika v dráme Štyri strany sveta od Leopolda Laholu.
Vojnová tematika mu bola vzhľadom na životné skúsenosti blízka. Neskôr začali pribúdať náročné roly v hrách slovenských autorov Štefana Králika, Viktora Egriho, Ladislava Mňačka, Ivana Bukovčana, Petra Karvaša, Petra Zvona, Jána Soloviča, Ladislava Ťažkého, ako aj klasikov Williama Shakespeara, Imreho Madacha, Fiodora Dostojevského či moderných dramatikov Bertolda Brechta, Williama Saroyana či Tenessee Williamsa.
Zostáva vám 85% na dočítanie.