Začnem kvízovou otázkou. Viete, kedy sa narodil Milan Rastislav Štefánik?
Priznám sa, že už si to nepamätám (úsmev). Vedel som to, ale tým, ako má človek pretlak informácií, nové mu vytláčajú tie staršie. Scenár pôvodne k filmu a následne ku komiksu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý do toho pozvoľna prišiel, sme písali pred štyrmi rokmi. Takže viem, že to bol rok 1880, ale nepamätám si presný dátum. Myslím si, že sa narodil niekedy v lete.
Bolo to 21. júla, odmala si to pamätám preto, že máme rovnaký deň narodenia...
... to je vlastne 21. 7., to by som si mohol zapamätať, keďže ja som sa narodil 27. 1. (smiech). Ale aspoň to leto som trafil.
Pýtam sa aj preto, že vám aktuálne vychádza komiksový román Štefánik, ktorý, ako ste už spomenuli, nadväzuje na film Cesta do nemožna. Ako ste sa k tejto téme dostali?
Genéza v stručnosti znie, že sa to začalo po filme True Štúr, ktorý sme robili k dvojstému výročiu jeho narodenia v roku 2015 pre RTVS a ktorý mal pozitívne ohlasy. Ku koncu prác na snímke sa tak nejako „ukuchtilo“, že by sme k blížiacemu sa výročiu, teda sto rokom od úmrtia, mohli urobiť film o Štefánikovi s podobným princípom, čiže
hrano-dokumentárny. V tandeme s Norom Držiakom, ktorý vytváral animované pasáže do True Štúra, sme vymysleli námet na film Cesta do nemožna. Keď sa už robilo na jeho nakrúcaní a postprodukcii v Prahe, oslovili ma z vydavateľstva Labyrint, či by som nebol ochotný napísať aj komiks, keďže som mal v tom čase veľa vedomostí o Štefánikovi. A keďže komiks funguje na podobných princípoch ako film, povedali, že by sme to mohli využiť a urobiť netradičnú knihu o Štefánikovi, ktorý je pre Čechov stále trochu neznáma a zabudnutá osobnosť.
Takže pre Čechov je Štefánik zaujímavejší ako pre Slovákov?
Oni sa na to nepozerali z tohto hľadiska, zaujalo ich, že sa pripravoval film, ktorý bol československým projektom, hoci aj Noro Držiak, aj ja, aj producent Michael Kaboš sme Slováci. Ale Noro s Michalom dlhodobo žijú a pôsobia v Česku a aj zvyšok tímu bol český. Preto si v Labyrinte, ktorý sa špecializuje na komiksy, povedali, že prečo nie. V poslednom období je veľký boom komiksových románov o osobnostiach. Plus majú veľmi dobrú a úzku spoluprácu so slovenskou scénou. Napríklad Danielovi Majlingovi vyšiel komiks Rudo najprv v Česku a až následne sa urobila slovenská verzia. Povedali si, že Štefánik je dobrá osobnosť na komiks. A keďže v čase, keď sme to začali písať, vzniklo o Štefánikovi postupne viacero komiksov na Slovensku, riešili sme, aby bol žánrovo, dejovo aj štýlovo odlíšený od ostatných. Aj keď mám pocit, že každý z tých komiksov je naozaj niečím iný. Išli do toho najmä preto, aby na českú literárnu scénu priniesli osobnosť, ktorá je aj im sympatická, a cítia, že v triumviráte „zakladateľov“ Československa je v Česku trochu opomenutý.
Nuž tatíčkovi Masarykovi sa v Česku len tak niekt...
Zostáva vám 85% na dočítanie.