StoryEditor

Katarína Nádaská: Santa Claus má korene v Grécku. My sme mali zas pohanské sviatky s praktikami mágie

12.01.2023, 00:00
  • To, že sa Santa Claus spúšťa dolu komínom, znamenalo symboliku rodiny, tá sa pripisovala kozubu, centru rodinného života, tvrdí Katarína Nádaská, historička a etnologička.
  • Prelínanie pohanských a kresťanských sviatkov prispelo v štvrtom storočí k ustáleniu dátumu slávenia narodenia Ježiša Krista na 25. december
  • V rozhovore pre magazín Prečo nie?! okrem súčasých vianočných tradícií hovorí aj o tých minulých, na ktoré dnes už viacerí z nás zabudli.

Ako zimné sviatky vyzerali v pohanských časoch a kedy sa začali oslavovať Vianoce po prvýkrát?

O našich predkov v predkresťanskom období nemáme presné informácie o slávnostiach, ale vieme, že oslavovali zimný slnovrat a tieto oslavy trvali viac dní bol to súhrn vďaky za úrodu, vďaky mŕtvym predkom za ochranu a prosba o ochranu slnku. Obdobie zimy bolo v minulosti pre ľudí veľmi ťažké, pokiaľ nemali dostatočné zásoby hladovali, trápili ich choroby a smrť, zima, tma a chlad. Je teda pochopiteľné, že vzývali svoje božstvá a prosili ich o ochranu a pomoc aby prečkali obdobie zimy. Krátke dni, dlhé noci a narastajúci chlad podnecovali predstavy, že za dlhých zimných nocí sa prírodné sily dostávajú do zápasu, v ktorom stoja na jednej strane démonické mocnosti a bytosti, na druhej život, teplo personifikované v Slnku, ktoré sa za zimného slnovratu rodí v podobe malého dieťaťa. Ľudia tŕpli, ako sa tento súboj skončí, a aby ho urýchlili, aby Slnko, život a teplo zvíťazili čo najskôr, vykonávali obrady zimného slnovratu. Ich obsahom bola oslava slnečného svitu a tepla, magické úkony, ktorými sa malo privolať znovuzrodenie Slnka. Na odohnanie negatívnych síl sa využívali praktiky pozitívnej mágie, rozličné ochranné prostriedky, predmety, rastliny, magické znamenia a znaky. Svoj význam mali aj pranostiky a veštby týkajúce sa počasia. Slovania využívali najmä určité magické dni, ktorým sa pripisoval špeciálny účinok. Významné postavenie medzi nimi mal práve zimný slnovrat.

image

Remeslo, ktoré stále žije a nesmie zaniknúť. Toto je príbeh jedného z posledných tradičných kolárov

Kedy sa pohanské sviatky zmenili na cirkevné a ako tento prechod, zmena tradícií a kultúr vyzerali ?

Po prijatí kresťanstva na našom území a postupne aj v celej Európe sa menili predkresťanské sviatky na kresťanské. Tento proces bol postupný a dlhodobý, ale výsledkom bol zánik pohanských božstiev, sviatkov a chrámov a ich nahradenie kresťanskými obradmi, sviatkami a svätyňami.

Čo všetko sme si z pohanských zvykov ponechali, a čo nahradila cirkev?

Vianočné obdobie je z hľadiska poznávania slovenských tradícií a ľudového zvykoslovia nepochybne najzaujímavejšie. Rituály a úkony spojené s ním tvoria nezvyčajne bohatú mozaiku jednotlivých zvykov a obradov v ich originálnych variantoch, ktoré odzrkadľujú regionálne, konfesionálne a kultúrnohistorické osobitosti tradičnej kultúry na Slovensku. Snúbia sa tu pozostatky predkresťanského slnečného kultu, zamerané na vítanie znovu sa rodiaceho Slnka, s kresťanskými oslavami narodenia Božieho syna. Prvky náboženského synkretizmu (zlučovania prvkov rozličných náboženstiev) sa dajú nájsť vo viacerých úkonoch vianočných ľudových zvykov. Prelínanie pohanských a kresťanských sviatkov prispelo v štvrtom storočí k ustáleniu dátumu slávenia narodenia Ježiša Krista na 25. december, a to aj preto, že kresťanstvo postupne celkom prirodzene nahrádzalo pohanské sviatky a zvyky kresťanskými. Štedrý deň 24. decembra, zavŕšený Štedrým večerom, má na Slovensku niekoľko mien – nazýva sa napríklad aj Kračúň, Vilija či Dohviezdny večer. Bol vždy plný obyčají a obradov, ktoré mali rodine zabezpečiť zdravie, prosperitu a šťastie do budúceho roka.

Prečo a kedy si ľudia začali na Vianoce zdobiť stromčeky? Na akú kultúru tento zvyk nadväzuje, ako vyzeral pôvodný „vianočný“ strom a čo vlastne symbolizuje?

Vyzdobovanie príbytkov vetvičkami ihličnatých stromov má u nás dávnu tradíciu a prešlo aj do kresťanstva. Vianočné stromčeky do vidieckeho prostredia na Slovensku prenikli až koncom devätnásteho storočia. Vešali sa na stropnú hradu izby a zdobili sa slamenými ozdobami, jabĺčkami, orieškami, papierovými ozdôbkami, perníčkami či sušeným ovocím. V mestských rodinách už aj sklenenými ozdôbkami, girlandami, ktoré sa kupovali, ale aj tu si ozdôbky na stromček deti radi vyrábali sami. V mestách sa stromčeky predávali na trhu a najčastejšie sa pripravovali v tajnosti

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
01 - Modified: 2022-12-16 23:00:00 - Feat.: 0 - Title: Šéfkuchár Milo Pabiš: Pôvodná slovenská kuchyňa má oproti zahraničným obrovský potenciál 02 - Modified: 2022-11-12 23:00:00 - Feat.: 0 - Title: Sociológ Miloslav Bahna: Náš pohľad na Čechov je skreslený
01 - Modified: 2023-01-27 13:37:02 - Feat.: - Title: Hovorili sme s umelou inteligenciou: Robot si priznal chybu, vie si predstaviť, že by riadil politiku a takto reagoval na boha 02 - Modified: 2023-01-23 13:00:00 - Feat.: - Title: Chceš si pokecať s Ježišom, Lincolnom či Hitlerom? V novej aplikácii je online viac ako 20-tisíc mŕtvych osobností 03 - Modified: 2023-01-23 10:08:22 - Feat.: - Title: Myslím si, že ak bude mať Pellegrini šancu zostaviť vládu bez Smeru, tak to určite urobí, tvrdí politológ 04 - Modified: 2023-01-22 23:00:00 - Feat.: - Title: Cenový šok pre desaťtisíce bytoviek. Vládna pomoc ich obišla a elektrina im zdražela až desaťnásobne 05 - Modified: 2023-01-25 10:10:01 - Feat.: - Title: Slovák pôsobil v najlepšej reštaurácii sveta. Prvý mesiac to v Nome polovica ľudí nedala, večera stála aj 800 eur
menuLevel = 2, menuRoute = style/osobnosti, menuAlias = osobnosti, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
27. január 2023 14:46