Známy odborník na etiketu: Nechcem sa dožiť, keď bude žena pomáhať mužovi do kabáta

Hovoríte aj o lenivosti. Ale dnešná doba je rýchla a ľudia majú málo času. Nie je to práve tým?

Nie. To sú iba výhovorky. Oni nad tým musia premýšľať iba preto, lebo to nemajú zautomatizované. Keď nad niečím premýšľame, tak je to vo finále ten čas, čo nás niečo stojí. Dodržiavanie etikety by malo byť súčasťou základných činností. Rovnako ako zaväzovanie si šnúrok na topánkach. Keď sa etiketa dostane do krvi, tak oslobodzuje. Ja presne viem, čo mám robiť s lyžičkou od kávy, alebo ako mám uviesť svoju partnerku do spoločnosti. Je dôležité začať vštepovať etiketu už deťom v útlom veku. To veľmi pomáha k automatizácii.

Občas etiketu opisujete veľmi prísne. V kapitole jednej vašej knihy je o stolovaní napísané, že žena musí sedieť celú večeru vzpriamená na jednej tretine stoličky. Doslova píšete, že "žena sa na večeru nejde najesť, ale ide vyzerať krásne."

Etiketa nie je o oddychu, odpočiniete si na dovolenke. Tú ženu to bolí, pretože nie je trénovaná. V minulosti, v šľachtických rodinách, to bola samozrejmosť. Ja by som si prial, aby si ľudia osvojili všetky zákonitosti v optimálnej podobe. Pretože ak viem stolovať v Buckinghamskom paláci, tak potom sa najem bez problémov aj v pizzérii. Opačne to nefunguje. Pravidlá už si môžem prispôsobiť iba podľa situácie. Ak idem na čunder, tak predsa nebudem pomaly odlamovať z pečiva a vkladať si to do úst.

A čo feminizmus? Keď sa muž správa k žene galantne, nevysvetľuje si to, že je slabá?

Európska kultúra vyrástla na galantnosti k ženám. Tým sa naša kultúra líši od ostatných. Feministky, napríklad v USA, sa to snažia vykoreniť zo svojej genetickej podstaty. Občas muž nemôže venovať žene žiadnu pozornosť. Raz to bude možno tak, že žena bude pomáhať mužovi do kabáta. Toho by som sa ale nechcel dožiť.