Čo ste cítili, keď ste čítali Čapkovu Bielu nemoc?
Úplnú aktuálnosť. Čapek ju písal v roku 1937 a presne predpovedal, čo náš národ čaká. Opísal časy, ktoré tak trochu prežívame aj dnes. Tiež sme nútení konfrontovať sa s epidémiou a diktátorom. Spojitosť so súčasnosťou je taká silná, že sme s Michalom Dočekalom (súčasný umelecký šéf Mestských divadiel pražských) cítili potrebu hru spracovať. Nijako extrémne sme ju neaktualizovali, a napriek tomu z reakcií ľudí cítiť, ako s týmito bolestnými témami súznejú.
Priviedlo vás predstavenie k zamysleniu nad dobou, v ktorej žijeme?
Dlho sme si žili v pokoji. Generácia mojich rodičov najprv zažila vojnu, potom komunizmus. Ja som sa tiež narodil za komunizmu, potom však prišla demokracia. Bolo to krásne a plné nádeje, že už budeme žiť v slobode, pokoji a mieri. A nie je to tak. Zmena prišla nečakane. Z ruskej strany síce môžeme vždy očakávať nejaké prekvapenie, zaskočilo ma však to, čoho všetkého sú ľudia schopní.
Kde sa vzal nápad urobiť z maršala a doktora Galéna dvojrolu?
Michal Dočekal prišiel s tým, že obe postavy budem hrať ja. Pripadalo mi to najskôr dosť trúfalé, potom som však pochopil jeho úmysly. Tým, že obe hrá jeden herec, zdôrazní sa ich dvojznačnosť. Obaja v sebe majú napodiv čosi spoločné. Do hry sme zahrnuli dobové kritiky na predstavenia, ktoré divákov podnecujú klásť si otázky, ako to s tým Galénom je.
Nie je to vlastne terorista?
Nejde totiž o skrz-naskrz kladnú postavu.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
Zostáva vám 89% na dočítanie.