Máte za sebou pomerne nedávny úspech zo súťaže v Čile. Poviete mi o tom viac?
V septembri sme boli v Čile, čo bola 48. svetová súťaž, ktorá sa konala v rámci svetových včelárskych dní. Sú tam vystavené aj najnovšie technológie, je tam vedecká časť, kde sú lekári a výskumníci a prezentované spôsoby, ako nové produkty využiť v prospech človeka a včely. My sa zúčastňujeme na výstave včelích produktov, tam sa vyhodnocujú a odovzdávajú sa medaily. Voláme ju majstrovstvá sveta, lebo je to najväčšia súťaž na svete, kde sa ako na jedinej medy vyhodnocujú senzoricky (vôňa, čistota...), ale aj laboratórne. Hodnotí sa, či v nich nie sú nežiaduce rezíduá. Nesmiete prekročiť normu, aj keď ide o malé množstvá. Keď to dodržíte, med je čistý a vhodný pre človeka. Napríklad v roku 2019 v kanadskom Montreale polovicu vzoriek vyhodili.
Aj vaše?
Naše medy vždy prešli bez problémov. Na súťaže sme začali chodiť v roku 2013, vtedy sa konala súťaž v Kyjeve. Zapojili sme sa v rámci ťažšej kategórie Včelie produkty a hneď získali zlato. Odvtedy sme vždy vyhrali.
Vždy prví?
Vždy. V roku 2015 sa konala súťaž v Južnej Kórei, kde syn získal tri zlaté medaily. Potom sme pokračovali desiatimi, jedenástimi a tak ďalej. Posledné štyri sme vyhrali s najvyšším počtom medailí. Teraz sa rozdalo 24 medailí a Slovensko získalo 12, čiže toľko ako zvyšok sveta dokopy. To je obrovský úspech na takú malú krajinu. Z toho naša farma získala osem medailí.
Čo všetko zahŕňa práca včelára?
Časovo je veľmi náročné ju zladiť, lebo závisí od počasia. Keď sú pekné dni, musí sa robiť naplno, ale keď je škaredo, sústredíme sa na práce v pozadí. To znamená, že sa robia také veci, ktoré sa predtým nestíhali. Robíme zhruba od nejakého 5. až 10. februára do Vianoc.
Bez prestávky?
V kuse. Zhruba jeden mesiac je voľnejší.
Ste ako včeličky.
(Smiech) Aj ony, keď majú možnosť, robia. Keď je zamračené a prší, sedia doma, oddychujú.
Zostáva vám 85% na dočítanie.