V poslednej dobe sa na nás vo väčšej miere valia zlé správy – a zjavne nás zaujímajú viac ako tie dobré. Na streamovacích kanáloch sú najsledovanejšie prípady vrahov a podvodníkov. V médiách zas nešťastia. Prečo sme takí fascinovaní zlom?
Každý človek má sklon k agresivite. A máme tiež latentné, skryté sklony porovnávať sa. Zoči voči strašným činom iných si kladieme otázku: urobil by som to aj ja? S vedomím, že určite nie, sa cítim ako lepší človek, dokonca oveľa lepší. Hovoríme si: Áno, je to brutálne, čo robili na Ukrajine, ale chvalabohu, u nás sa to nestane.
A čo pozitívne správy?
Ale áno, aj tie v nás dokážu vyvolať pozitívne emócie – keď sa napríklad niekomu podarí niečo dobré. V zásade platí, že to nezvyčajné má vždy väčšiu váhu, máme tendenciu vnímať najmä to dramatické. Senzácia je senzácia a bohužiaľ neselektujeme, či niekto zabehol rekord alebo zabil dvadsať ľudí.
Prečo ľudia, aj keď vidia nešťastie, ktoré je veľmi blízko, neveria alebo nemajú súcit?
To je aj problém „servírovania“ správ. Keď vojnu podávame spôsobom, že Rusko „to muselo urobiť“, potom si povieme, tak nech tých Ukrajincov vraždia.
Je zlo v nás odrazom doby alebo to v nás bolo vždy?
Nie je to symptóm novej doby. Bolo to tu stále. Keď ho chceme pochopiť, musíme sa vrátiť do minulosti. V jadre je vždy tajomstvo, ktoré ľudí vábi nazrieť pod povrch, nájsť odpovede. Tajomstvo frustruje aj mobilizuje. To, čo máme, nám nestačí, veríme, že tu musí byť niečo viac. A odjakživa existovali ľudia, ktorí „vedia“, teda vedia viac ako ostatní. V každej kultúre boli vyvolení, ktorí mali prístup k týmto tajomstvám: šamani, duchovní. U Židov zas existoval vyvolený kňaz. V minulosti sa izolovali, s Nežidmi sa nestravovali, mali iné oblečenie, obrady. To vyvolávalo myšlienky, že niečo skrývajú, nechcú nám povedať, čo vedia. Keď sa k tomu pridá „maličkosť“ – ich úspech, vyvoláva to dojem, že majú výhodu u Boha. Preto závidíme a nenávidíme. A obrovskú rolu tu hrajú inteligencia, tradície.
K tomu si povedzme viac.
Z okolia k nám neustále prúdia informácie a inteligencia je tá časť mozgovej činnosti, ktorá ich vníma, selektuje, rozmýšľa nad nimi. Medzi tisícimi informáciami dokáže vybrať to dôležité. Zistiť, čo má alebo nemá hodnotu, čo je hoax a podobne. Väčšina ľudí spozornie v momente, keď sa nejaká informácia líši od ostatných. Na tomto sú založené aj hoaxy. Ale samotná odlišnosť ešte neznamená hodnotu. Inteligentný človek to posúdiť dokáže, väčšina populácie na to nemá.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.