„Títo rodičia sú vlastne nefunkční. Možno to ani nerobia zámerne. Napríklad si neuvedomujú, ako veľmi nám dokážu ich slová a skutky ubližovať. Keď sa rodič správa toxicky, môže to so sebou niesť množstvo prejavov. Všeobecne môžeme spomenúť napríklad nerešpektovanie hraníc dieťaťa, čo je chúlostivejšie predovšetkým v jeho staršom veku. Ďalej prílišnú kontrolu, ktorá neumožňuje deťom súkromie. Alebo emocionálnu manipuláciu, prostredníctvom ktorej stavia rodič dieťa do situácie buď – alebo. Dopady takéhoto správania sa potom rôznia s vekom potomka,“ vysvetľuje Kristína Cetkovská, externá psychologička Soulmio, platformy starostlivosti o duševné zdravie zamestnancov.
Problém je v tom, že do určitého veku považujeme rodičov za polobohov, a navyše – dieťa nevníma, že je niečo zle s mamou či otcom, myslí si, že je niečo zle s ním.
Nemohla som sa ho ani dotknúť
Skúsenosť s toxickým rodičom má aj päťdesiatštyriročná úradníčka Markéta: „V detstve aj v dospievaní som od otca neustále počúvala, aká som zlá. Že ak budem taká, ako ma videl on, nikdy nebudem mať kamarátov. Takže mi vtĺkal do hlavy, že partner si musí nájsť mňa, ja nesmiem o nikoho prejaviť záujem. A keď som sa po piatich rokoch rozišla s priateľom, pre ktorého som bola prvou láskou a on chcel spoznať viac vzťahov, bola to podľa otca moja chyba. Mama sa len ticho prizerala, nikdy sa ma nezastala. Rodičia sa nakoniec rozviedli. Z otcových rečí som sa spamätávala dlho, vlastne som sa z toho dostala až po vysokej škole. Ako? Prácou na sebe.“
Tieto skúsenosti úplne nabúrali Markétin vzťah s otcom. „Keď umieral, vôbec som sa ho nebola schopná fyzicky dotknúť, objať ho.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.