Fascinujú nás, ich spoločenstvo magnetizuje. Umelecké diela Vikingov sa však príliš často zobrazujú vo vymyslených kontúrach, budujú mýtus. Zvodný, pôsobivý, nepravdivý, uvádza portál iDnes.cz. Tu je pravda.
Čo si unesieš, je tvoje
Veľmi mladé vikingské ženy boli predmetom vynútenej svadobnej ekonomiky, ktorá presunom vena posilňovala či oslabovala celé rody. Preferenčne boli vydávané za budúcich nositeľov majetku, dedičov - prvorodených synov. Čím Severania veľmi nerozvážne ohrozovali svoj genofond.
Šance druhorodených synov na to, ako bez disponovania vlastným majetkom prišli k neveste, boli teda dosť obmedzené. Nemohli za ne totiž platiť poplatok, spojený so žiadosťou o sobáš. Riešeniím sa ukázali byť nájazdy na cudzie, ženami oplývajúce krajiny. A nielen ženami.
Zdrojom blahobytu vikingskej spoločnosti a motorom prosperity bol obchod s unesenými otrokmi. Živý ľudský tovar tvoril až desatinu populácie Škandinávie. Domácnosť mohla mať až tridsiatku thrallov (po staroseversky þræl, pozn. red.), zbedačených a bezprávnych osôb, s hodnotou nižšou ako hospodárske zvieratá.
Vypaľovanie dedín v Normandii a nakradnuté cennosti boli len vítaným bonusom plienenia. To, čo Vikingovia chceli z nájazdov privážať domov, boli ženy a otroci. Predávali ich až ďaleko za Volgou, v Buchare alebo v Abbásovskom kalifáte. Neboli to muži cností a hrdej etiky, ale otrokári.
Na ďalších stranách sa dozviete, ako veľmi sme sa u Vikingov s vnímaním vzhľadu a hygieny mýlili, že neboli prieberčiví ani v pohlaviach, čo sa týka pohlavného styku alebo ako to bolo s rovnoprávnosťou žien...