Árijský ideál, heterosexualita aj vzhľad Vikingov? Mýtus. V čom sme sa mýlili a aká je skutočnosť?

Rovnoprávnosť? Ako pre koho

Postavenie žien vo vikingských spoločenstvách bolo, eufemisticky povedané, komplikované. Záviselo na celom spektre vzťahov, ktoré odrážali rozmanité kultúrne a sociálne návyky v jednotlivých regiónoch. Trendom ovplyvnení historici z neho často vyberajú len perličky, ktoré sa im práve hodia. A zovšeobecňujú ich na celú škandinávsku populáciu.

Áno, ženy sa mohli plaviť na lodiach a objavovať nové kraje. Mohli byť bojovníčkami, sprevádzajúcimi mužov na zámorských výbojoch. Ženy, niekedy v neprítomnosti mužov a inokedy úplne autonómne, spravovali rodový majetok.

ňMohli sa rozvádzať a dokonca získať späť svoje veno. Lenže tieto doklady o ich nezávislosti sa týkajú svetlých výnimiek. Žien výnimočných svojím rodom, s mocným príbuzenstvom alebo mimoriadnymi schopnosťami.

„Priemerná“ vikingská žena väčšinu z týchto vymožeností nikdy nespoznala. Vydala sa v dvanástich rokoch a stala sa majetkom svojho muža. Postavenie žien v škandinávskych spoločenstvách možno nebolo na stredoveké meradlo až také rigidné, ale ich rovnoprávnosť je mýtom.