Tomáš Baťa vybudoval z malej rodinnej dielne obuvnícke impérium, ktoré výrazne ovplyvnilo priemysel, podnikanie aj podobu moderného Zlína. FOTO: Wikimedia Commons

Odvrátená strana Baťovho impéria. Pod kontrolou chcel mať nielen fabriku

Tomáš Baťa nevyrastal len v remesle, už od mladosti ho formovala predstava, že obuvníctvo sa dá robiť inak a vo väčšom.
Zo zadlženej živnosti vybudoval firmu, ktorá stavila na disciplínu, mechanizáciu a presne nastavený systém.
Rovnaký pragmatizmus, ktorý mu pomohol v biznise, sa naplno prejavil aj v súkromí a medzi najbližšími.
Batizmus priniesol sociálne istoty aj moderné mesto, no zároveň siahal hlboko do života zamestnancov.

Baťovci patrili k starým zlínskym rodom a ich meno sa s výrobou topánok spájalo celé generácie – prvé zmienky o obuvníkovi z tejto línie siahajú až do 17. storočia.

Malý Tomáš tak vyrastal v prostredí, kde sa remeslo odovzdávalo z otca na syna a kde práca s kožou, kopytami a náradím tvorila prirodzený rytmus dňa.

Sám neskôr spomínal, že už ako šesťročný vyrábal z kožených odrezkov miniatúrne topánky na vlastnoručne zhotovených kopytách. Boli síce veľké len ako palec, no pre neho predstavovali prvý dôkaz toho, že aj z bezcenného zvyšku sa dá vytvoriť niečo použiteľné – a dokonca žiadané.

Tomáš Baťa

Narodil sa 3. apríla 1876 v Zlíne. Bol československý podnikateľ, zakladateľ obuvníckeho koncernu Baťa a v rokoch 1923 až 1932 aj starosta Zlína. V roku 1894 založil so súrodencami Annou a Antonínom v Zlíne vlastnú obuvnícku firmu, z ktorej postupne vybudoval medzinárodne pôsobiaci podnik. Kľúčom k jeho úspechu boli mechanizácia výroby, moderné riadenie práce, obchodný dôvtip a dôraz na vzdelávanie zamestnancov. Pod jeho vplyvom sa Zlín menil na moderné priemyselné mesto s vlastnou bytovou výstavbou, školami, nemocnicou a ďalšou infraštruktúrou. Zahynul v roku 1932 pri leteckom nešťastí cestou do Švajčiarska. Po jeho smrti prevzal vedenie firmy nevlastný brat Jan Antonín Baťa.

V tejto detskej epizóde sa už črtá čosi, čo ho bude sprevádzať celý život: zmysel pre praktickosť a schopnosť vidieť príležitosť tam, kde ju iní prehliadli.

Bezstarostné detstvo sa mu však skončilo priskoro, keď prišiel o matku. O dva roky neskôr sa jeho otec znovu oženil a rodina sa presťahovala do Uherského Hradišťa.

Pre Tomáša to znamenalo nielen zmenu domova, ale aj vytrhnutie z prostredia, na ktoré bol zvyknutý. Z českej školy prešiel na nemeckú, čo mu vraj spôsobovalo dlhodobé problémy, najmä pri čítaní.

Už od dvanástich rokov však pomáhal otcovi v dielni. Práve v tomto období sa z neho formuje mladý muž, ktorý sa prácu učí nielen zvládať a ovládať, ale už o nej premýšľa ako o ceste k samostatnosti.