Pred vyše 100 rokmi sa narodila Alžbeta II. ako princezná, ktorá sa vôbec nemala stať kráľovnou. Vládla sedem desaťročí, menila dejiny a stala sa ich neoddeliteľnou súčasťou.
„Kráľovská rodina nás síce stojí veľa peňazí, ale Alžbeta II. je Anglicko,“ taký bol názor mnohých Angličanov počas jej vlády. Panovníčka ľudí skutočne spájala od Londýna po Manchester, na rozdiel od volených politikov.
„Margaret Thatcherová, jediná ženská premiérka Veľkej Británie, povedala, že kráľovská rodina je najväčšie bohatstvo, ktoré táto krajina má. Práve z monarchie čerpajú Briti svoje sebavedomie,“ spomenula dávnejšie v rozhovore pre HN odborníčka na dejiny medzinárodných vzťahov a diplomaciu Mária Holubová.
A skutočne, Alžbeta II. bola aj v 21. storočí dôvodom, prečo milióny ľudí po celom svete vzhliadali k ostrovnej monarchii a jej hlave. Stelesňovala a aj po smrti stelesňuje všetko tak typicky britské a aristokratické – noblesu, tradície aj schopnosť znášať akékoľvek príkoria so vztýčenou hlavou.
Podobná prababičke Viktórii
Na jar 1926 sa okolo očakávaného potomka princa Alberta a jeho manželky Elizabeth nestrhol mediálny ošiaľ, aký poznáme z neskorších desaťročí. Britská tlač vtedy ešte nevyrábala ružovo-modré titulky špekulujúce o pohlaví dieťaťa.
Narodenie budúcej kráľovnej Alžbety II. prebehlo 21. apríla krátko pred treťou hodinou bez zástupov fotografov s dlhými objektívmi a novinárov tlačiacich sa pod oknami. Nikto ešte netušil, že práve prišla na svet panovníčka, ktorá raz poznačí celé storočie.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo sa Alžbeta II. nemala stať kráľovnou.
- Ako ju poznačila druhá svetová vojna.
- Čo otriaslo monarchiou po smrti Diany.
- Prečo ju Briti vnímali ako symbol krajiny.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
