V devätnástom storočí sa spoločenský a podnikateľský život v Prešporku odvíjal výhradne pod mužskou taktovkou.
Predsa sa však našli tri ženy z jednej rodiny, ktoré dokázali predstavu, že žena patrí k sporáku a má sa starať v prvom rade o rodinu, naštrbiť.
Členky troch generácií bratislavskej rodiny Hubertovcov – Klára, Františka a Pavlína – na spoločenské konvencie nedbali.
Postavili sa na čelo rodinného podniku, ktorý viedli cieľavedome a úspešne. Dôvod bol prozaický – smrť ich manželov im nedala veľmi na výber.
Vďaka vzdelaniu, schopnostiam a majetku, s ktorým do manželstva vstúpili, boli pripravené zvládnuť úlohu, ktorú ženy tých čias zastávali len zriedkavo.
Do Prešporka prichádzali mnohé rodiny s cieľom plniť si svoje podnikateľské ambície a usilovať sa o vzostup v radoch meštianstva. Príkladom je aj rodina Scherzovcov, ktorá v meste vlastnila viacero nehnuteľností a obchodov.
V tom najznámejšom, U modrej gule, si zákazníci mohli kúpiť všakovaký „koloniál“, exportný tovar zo zámoria. Rodina sa zo všetkých síl snažila priblížiť sa šľachtickému spôsobu života a jeho hodnotám.
Vstupovala do elitných prešporských spolkov, angažovala sa v projektoch prospešných pre mesto a nebol im vzdialený ani nákladný životný štýl. Mali luxusne vybavenú domácnosť, vlastnili kolekcie šperkov, nosili drahé odevy...
Osobné príbehy desiatich najvýznamnejších meštianskych rodín Munkerovcov a Haeberleovcov, Scherzovcov, Maderovcov a Weiszovcov, Wimmerovcov, Palugyayovcov, Hubertovcov, Jurenákovcov a Fischerovcov, Albrechtovcov, Sonnenfeldovcov a Suchých, Wittmannovcov von Dengláz a Scheidlinovcov, ktoré najvýraznejšie formovali podobu Bratislavy v rokoch 1800 až približne do roku 1950, prináša výstava Múzea mesta Bratislavy s názvom Rodinné skutočnosti.
Výstava poukazuje aj na fenomén prešporáctva – osobitnej príslušnosti obyvateľov k subkultúre, ktorá v meste prekvitala od konca 19. storočia až do medzivojnového obdobia.
„Prešporáctvo charakterizoval lokálpatriotizmus, viacjazyčnosť a kultúra každodenného života, ktorá bola do veľkej miery ovplyvnená životom v geograficky i jazykovo blízkej Viedni, keďže obyvatelia oboch miest medzi sebou udržiavali živé styky,“ hovorí Elena Kurincová, historička a spolukurátorka výstavy Rodinné skutočnosti a kurátorka MMB.
Rodinné skutočnosti rozpletajú príbeh každej z významných rodín v separátnej miestnosti prostredníctvom autentických predmetov, fotografií a osobných dokumentov prevažne zo zbierok Múzea mesta Bratislavy.
Návštevníci si ju môžu pozrieť do 31. augusta 2026 v priestoroch bratislavského Apponyiho paláca.
