V seriáli Vlak detstva a nádeje ukázala inú, menej komediálnu polohu svojho herectva. FOTO: archív Mafra/Česká televize

Helena Růžičková nebola len Škopková. Smiala sa nahlas, no jej život sprevádzali aj tvrdé zápasy

Helena Růžičková túžila po kariére baletky, no jej cesta k javisku a filmu napokon viedla iným smerom.
Herectvo nikdy oficiálne nevyštudovala, no skúsenosti zbierala priamo v divadle – aj z osvetľovačskej kabíny.
Najviac ju preslávila Škopková zo série Slnko, seno…, hoci zvládala aj vážnejšie a temnejšie úlohy.
Jej život poznačili choroby, strata syna aj manžela, no výrazný temperament si zachovala až do konca.

Mnohí si ju spájajú najmä s podrezaným jazykom a výbušným temperamentom, no miešalo sa v nej oveľa viac polôh.

Bola dievčatkom, ktoré sa túžilo stať baletkou, divadelnou herečkou, filmovou osobnosťou, autorkou aj estrádnou partnerkou svojho syna.

Vedela rozosmiať, byť groteskná, drsná, materinská, smutná aj temná. Jej život niesol zvláštnu zmes energie a krehkosti, akú neskôr prinášala na javisko aj pred kameru.

Helena Růžičková

Česká filmová, divadelná a televízna herečka, vlastným menom Helena Málková. Od detstva ju lákal tanec a javisko, túžila sa stať baletkou a účinkovala aj v Národnom divadle. Herectvo nevyštudovala, no presadila sa vlastnou cestou – od divadelného zákulisia až po Činoherný klub a Divadlo Na zábradlí. Do pamäti divákov sa zapísala ako Heduš v trilógii o Homolkovcoch a najmä ako Škopková v sérii Slnko, seno…. Výrazné vážnejšie polohy ukázala v seriáloch Vlak detstva a nádeje či Priateľky z domu smútku. Bola vydatá za Jiřího Růžičku, ich syn Jiří bol tiež hercom. Zomrela vo veku 67 rokov po vážnom onkologickom ochorení.

Južanský temperament

Narodila sa 13. júna 1936 v Prahe ako Helena Málková. Jej otec Alois Málek bol český legionár, matka Draga, niekde uvádzaná aj ako Dragica, pochádzala zo Sarajeva.

Práve po nej v Helene ostal odtlačok južanského temperamentu – prudkosť, srdečnosť, výrečnosť, láska k teplu, vareniu, bylinkám aj k tajomnejším stránkam života.

Nosila v sebe živel, ktorý si vždy našiel cestu von. V dospelosti sa prejavoval v jej hlasnom smiechu, v akejsi „neomalenosti“, ale aj v neústupnosti, s akou sa púšťala do práce, vzťahov i vlastných zápasov.

Jiřina Bohdalová: Za minulého režimu nikto nemusel, len sa na to dnes mnohí vyhovárajú (rozhovor)

K jej detstvu patril aj pražský Faustov dom na Karlovom námestí, opradený legendami a poverami. Vyrastala v jeho blízkosti a možno aj táto kulisa v nej neskôr prebudila záujem o veštenie, numerológiu, karty a veci medzi nebom a zemou.

Jej prvé roky neboli vôbec idylické. Podľa spomienok mala ako dojča vážne problémy s prijímaním potravy. Nepriberala, chudla a rodičia sa báli, že o ňu prídu. To z nej urobilo vymodlené a úzkostlivo chránené jediné dieťa.

Matka s otcom ju nechceli zväzovať zákazmi ani trestami; skôr sa usilovali, aby pred nimi nemusela nič skrývať.

V tomto kontexte pôsobí z dnešného pohľadu až poburujúco táto spomienka – keď rodičia zistili, že malá Helena skúša fajčiť, namiesto tvrdého zákazu jej vraj cigarety sami kúpili. Cigarety sa potom stali jej celoživotnou závislosťou.