Keď skokan na lyžiach Jiří Raška vo februári 1968 ovládol súťaž na strednom mostíku v Grenobli, Československo sa prvýkrát dočkalo zlatej medaily zo zimných olympijských hier.
Na hrách vo Francúzsku vtedy podľa dostupných informácií pracoval aj športový komentátor Jaroslav Suchánek. Práve skoky na lyžiach patrili spolu s cyklistikou a gymnastikou medzi disciplíny, ktorým sa počas kariéry venoval najčastejšie.
Suchánek, ktorého kultivovaný hlas sprevádzal československých divákov niekoľko desaťročí, oslavuje 19. júna 90 rokov. Počas kariéry pôsobil v rozhlase aj televízii a pracoval na viacerých významných športových podujatiach.
Prvé zlato a slovenské hokejové legendy
Raškovo víťazstvo patrí k najvýraznejším momentom československého športu. Na veľkom mostíku neskôr pridal aj striebro a z Grenoblu si tak odniesol dve olympijské medaily.
Na ZOH 1968 bola úspešná aj československá hokejová reprezentácia. Tím počas turnaja zdolal Sovietsky zväz 5: 4 a napokon získal strieborné medaily.
Súčasťou mužstva boli aj výrazné slovenské osobnosti. V bránke stál Vladimír Dzurilla a v útoku nastupoval Jozef Golonka, jedna z najväčších postáv slovenského hokeja 20. storočia.
Suchánek síce nepatril medzi hokejových komentátorov, jeho pôsobenie v Grenobli ho však zaradilo medzi hlasy olympiády, ktorá sa výrazne zapísala do československej športovej histórie.
Od rozhlasového konkurzu k šiestim olympiádam
Rodák zo Sobotky začínal v Československom rozhlase v roku 1962. K športovej žurnalistike sa pritom dostal po tom, ako mu priatelia z tanečného prostredia odporučili konkurz na komentátora.
Po gymnáziu vystriedal viacero zamestnaní a vďaka štipendiu mohol študovať na Fakulte telesnej výchovy a športu. Neskôr učil telesnú výchovu, venoval sa ľudovému tancu a spolupracoval so Štátnym súborom piesní a tancov.
Po niekoľkých rokoch v rozhlase prešiel do Československej televízie, kde pracoval 25 rokov. Podieľal sa na prenosoch z olympijských hier v Sappore, Innsbrucku, Moskve či Soule.
Jeho meno sa výrazne spájalo aj s cyklistickými Pretekmi mieru. Podieľal sa na 15 ročníkoch podujatia, ktoré patrilo k najsledovanejším športovým udalostiam vtedajšieho Československa.
Podľa vlastných slov počas kariéry komentoval približne štyritisíc hodín športových prenosov. Popri športe moderoval aj detské súťaže, Zlatého slávika či besedy s osobnosťami, medzi ktorými boli Vladimír Menšík, Jiří Sovák alebo Zdeněk Troška.
Venoval sa tiež písaniu scenárov a kníh. Je autorom publikácií Odvrátená tvár športu a 1500 športových tragédií, v ktorých sa sústredil aj na menej viditeľné a tragické stránky športového sveta.
Jeho život pritom poznačili aj osobné straty. Ako deväťročný prišiel o otca, ktorý zahynul na barikádach krátko pred koncom druhej svetovej vojny, a o šesť rokov neskôr mu na rakovinu zomrela matka.
Napriek náročnému detstvu sa vypracoval na jednu z výrazných osobností československej športovej žurnalistiky. Pre niekoľko generácií divákov zostal hlasom čias, keď veľké športové príbehy vstupovali do domácností najmä prostredníctvom televízneho a rozhlasového komentára.
