Billy Wilder obdivoval Marilyn Monroe ako výnimočný filmový úkaz, no práca s ňou ho počas nakrúcania komédie Niekto to rád horúce privádzala do zúfalstva. FOTO: Wikimedia Commons

Pred gestapom utiekol do Hollywoodu. S Marilyn Monroe nakrútil nesmrteľný film, strácal s ňou však trpezlivosť

Billy Wilder unikol nacistickému Nemecku len pár minút pred príchodom gestapa.
V Hollywoode sa presadil ako režisér, ktorý rozbíjal ilúzie o sláve aj americkom sne.
S Marilyn Monroe nakrútil jednu z najslávnejších komédií, hoci práca s ňou skúšala jeho trpezlivosť.

Billy Wilder sa narodil ako Samuel Wilder 22. júna 1906 v obci Sucha (dnes Sucha Beskidzka) v historickej oblasti Halič, vtedy súčasti Rakúsko-Uhorska, dnes v Poľsku.

Prišiel na svet do židovskej rodiny, v priestore medzi jazykmi, hranicami a identitami – a tento pocit vykoľajenosti ho už nikdy celkom neopustil.

Prezývku „Billy“ získal údajne podľa Buffalo Billa; jeho matka Eugenia obdivovala Ameriku ešte skôr, než sa krajina stala jeho útočiskom a záchranou.

Helena Růžičková nebola len Škopková. Smiala sa nahlas, no jej život sprevádzali aj tvrdé zápasy

Nič nenasvedčovalo tomu, že by už v detstve smeroval k filmovej kariére. Jeho otec Max Wilder začínal ako čašník, neskôr spravoval menšiu sieť železničných kaviarní na trase Viedeň – Ľvov a potom si v Krakove otvoril hotel a reštauráciu. Billyho však rodinný biznis nikdy nelákal.

Rodina sa neskôr presunula do Viedne. Billy mal študovať právo, no viac než paragrafy ho lákali noviny, ulica, kaviarne, nočný život a všetko, čo sa dalo odpozorovať od ľudí. Stal sa reportérom. Naučil sa dynamike, skratke, pointovaniu aj nedôvere k vznešeným pózam. Vždy sa viac zaujímal o to, čo človek robí, keď ho nik nevidí, než o to, čo o sebe tvrdí.

Billy Wilder

Rakúsko-americký režisér, scenárista a producent Billy Wilder (1906 – 2002) patril k najvýraznejším tvorcom klasického Hollywoodu. Narodil sa ako Samuel Wilder v židovskej rodine v Haliči, po nástupe nacizmu emigroval do USA, kde si vybudoval mimoriadnu kariéru. Preslávil sa ostrým dialógom, iróniou a schopnosťou spájať komédiu s trpkým pohľadom na ľudskú povahu. Nakrútil filmy ako Poistka smrti, Stratený víkend, Sunset Boulevard, Svedok obžaloby, Niekto to rád horúce či Byt. Získal šesť súťažných Oscarov a 21 nominácií; v roku 1988 mu Akadémia udelila aj cenu Irvinga G. Thalberga. Ako prvý tvorca získal za jeden film Oscara ako producent, režisér i scenárista. Je považovaný za jedného z najväčších klasikov amerického filmu.

Začať odznova

Viedeň mu však bola malá. V dvadsiatych rokoch odišiel do Berlína – mesta kabaretov, novín, filmu, sexuálnej slobody, politického napätia a rastúcej nenávisti. Už vo Viedni sa ako novinár pohyboval v kultúrnom prostredí a zaujímal sa o kino, no k filmu sa naplno dostal až v Berlíne.

Koncom dvadsiatych rokov začal pracovať ako scenárista; jeho meno sa spája s filmami Ľudia v nedeľu (Menschen am Sonntag), Emil a detektívi, Muž, ktorý hľadal svojho vraha, Jej výsosť rozkazuje, Blonďavý sen či Scampolo.

V Paríži spolurežíroval film Zlá krv (Mauvaise Graine), svoj európsky režijný debut. Pretĺkal sa však rôzne – napríklad aj tancom za peniaze v hoteloch, kde osamelé ženy platili mladým mužom za spoločnosť.

Berlín mu dal lekciu z moderného veľkomesta, ale aj mrazivé poznanie, že civilizácia sa môže zvrhnúť na besniaci dav. Keď sa v Nemecku dostali k moci nacisti, Wilder ako Žid pochopil, že tam preňho nie je miesto.

V článku sa ešte dočítate: