Čím ste chceli byť, keď ste boli malý? Smetiarom alebo kozmonautom?
Asi to nebude znieť veľmi presvedčivo, ale ja som bol naozaj odmala zaľúbený do spevu. Bol som taký rojko. Všetky deti, keď sa hrajú, tak o niečom snívajú. A ja som sníval o tom, že stojím na javisku a spievam a hrám pre druhých. Hoci som ani nevedel, ako skutočné javisko vyzerá. Bol som v tomto zmysle trochu uletený.
Naozaj ste nikdy netúžili po ničom inom?
Tá túžba po speve bola naozaj veľmi silná. Ale keby som sa od nej náhodou odklonil, nesmierne ma fascinovali aj hviezdy a vesmír. Asi by som sa venoval astronómii.
Za domom sme mali pole a bolo tam miesto, kde sa dalo ľahnúť do trávy. V auguste neskoro večer už bola totálna tma, čiže som videl hviezdy nado mnou veľmi jasne, to bola nádhera. A ešte som mal obdobia, keď som chcel byť hercom – ale to preto, lebo som nepoznal operu. U nás v obci, v Hornej Vsi, ju nepoznal nikto. Dokonca tam ani nikto nemal klavír. Aj mne otec na začiatok klaviatúru len namaľoval, prvé dni som cvičil iba takto. Keď s mamou videli, že som vytrvalý, tak mi nakoniec klavír kúpili. A dúfali, že ho využijú aj moji mladší bratia.
Vyšlo to?
Áno, mali istú predtuchu a nemýlili sa. Brat Paľo, ktorý je odo mňa o tri roky mladší, tiež začal chodiť na klavír a hrával si na ňom pre radosť, aj sa hlasovo sprevádzal. Aj brat Miroslav, ktorý je mladší o deväť rokov, išiel po strojníckej priemyselnej škole študovať na konzervatórium, využíval ho aj s dvojčaťom Jaroslavom. Otec tiež miloval hudbu, hral na husliach, tak sme si spolu občas aj zanôtili. Boli sme rodina, v ktorej sa muzicírovalo.
Vás bolo dokopy až päť bratov. Aj ste vyvádzali?
Samozrejme, však sme boli normálni dedinskí chalani. Žili sme typický dedinský uvoľnený život. Ja som po kúpe klavíra začal chodiť na základnú umeleckú školu do Novák, bolo to skoro ako naplánované, akoby to pochádzalo z tých hviezd (úsmev). Tomu, čo mi to naplánoval, dodnes ďakujem. Doprial mi toho veľa.
Keď hovoríte, že vám bolo dopriate: nakoľko sa výkon špičkového operného speváka skladá z talentu a do akej miery sa to dá vydrieť? Koľko percent je danosť a koľko usilovnosť konkrétneho človeka?
S talentom ako takým sa dá spievať iba veľmi krátke obdobie. Treba ho neustále cibriť, dookola opakovať určité veci. Treba sa tiež veľa učiť. Samozrejme, pod kontrolou, aby si bol človek istý, že to, čo robí, je dobré. Takže talent je len prvý predpoklad, potrebná je tiež usilovnosť a cieľavedomosť. Keď sa toto všetko spojí, môže vzniknúť dobrý výsledok. Spevák musí byť zároveň vnímavý a obozretný, aby to nepreháňal. Lebo aj hlas musí mať počas nácviku urč...
Zostáva vám 85% na dočítanie.