Tentoraz sme v prečo nie?! prekvapili aj na našich (inak sebaistých) spolupracovníkov Dicka Kvetňanského a Pavla Pospíšila. Vymenili sme im úlohy.
„Ja že nerozumiem slovu gurmán?! A ty vieš kopnúť tučného bavoráka do driftu a ešte ľavačkou kývať posádke vystrašenej Felicie, ha?!“
Tak sme si to vymenili! Pavel je ostrý a nebojácny chlap, hoci na spolujazdcovom sedadle v novom Gran Coupe sa chvíľku tváril ako na vyšetrení prostaty, tlačil do podlahy a odtlačok majstrovho ucha mám na bočnom skle ešte teraz, testovanie BMW si skvele užil a ja sa teším na jeho „story“.
Výber „steak housu“ v neďalekom Senci sa ukázal ako výborná voľba. Napriek inkognito prepadu nás majiteľ úctivo privítal už pred dverami podniku a vzhľadom na početnejšiu návštevu sme ihneď dostali „free welcome drink“ v podobe skvelého šumivého vínka. V prehľadnom menu sme si hneď všimli užitočné rady pri výbere mäsa. Steaky u nás nie sú až tak rozšírené, preto je výber individuálnej prípravy veľmi dôležitý, aby výsledok stál za relatívne vyššiu cenu.
Pri výbere jedál nám ochotne a trpezlivo asistoval sám šéfkuchár, pričom zvládol aj zákerný chyták, nech nám poradí pri výbere vína. S úsmevom správne podotkol, že to závisí od výberu mäsa a ponúkol niekoľko lákavých kombinácií, kde sme sa zhodli na lahodnom červenom Malbecku.
Dicka sme v tom nenechali samého - na test pretekára dohliadal aj šéfkuchár Pavel Pospíšil. Na snímke s majiteľom reštaurácie Štefanom Rajjom. Snímka: Peter Mayer
Úmyselná návšteva toalety prekvapila aj náročného Pavla, ktorý začal byť z pozitívnych skúseností mierne nervózny a vydýchol si až pri objavení rozdielneho typu mäsa v predkrme Carpaccio á la Monza. Dozvedeli sme sa, že ide o surový materiál nesprávne označený od výrobcu, no ako som si všimol na stránke reštaurácie, majiteľ krátko nato prepísal cenu aj opis tohto predjedla.
Viac skúseností by si hádam tiež zaslúžila inak príjemná mladá dáma pri obsluhe náročnejších hostí, akí do Zlatého býka isto občas zavítajú. Bolo by príjemné, keby do prázdneho pohára ihneď dolievala nápoje a v tomto tropickom období tiež sledovala ich správne vychladenie. Treba si však uvedomiť, že kritika tohto rangu by bola namieste skôr v päťhviezdičkovom hoteli, nie v malom seneckom podniku so zúfalo slabou konkurenciou, hoci táto reštaurácia inak päťhviezdičkovú atmosféru reálne poskytuje.
Pavlova Fileta zo sviečkovice argentínskeho mladého „Black Angus“ býka v úprave „medium“ bolo nutné zvlášť odfotiť – Pavel mi spokojne našepkáva, že ide o umeleckú ukážku perfektne pripraveného steaku! Jahňacia sviečkovica z Nového Zélandu predstavuje skvelú voňavú alternatívu menej krvavej steakovej pochúťky. Môj „medium rare“ Ribeye Steak z vysokej roštenky s chutným tukovým očkom, dodávajúcim celému pokrmu delikátne jemnú chuť, sa mi objavil v sne ešte na druhý deň a opäť na obed, keď som prežúval suchú „well done“ pizzu. Steakové hranolčeky som si predstavoval v štýle fast-foodu, no gigantické, rafinovane vychutené mäkučké zemiačiky s chrumkavou kôrkou, namáčané v sladko cesnakovej omáčke, mi navždy zahmlili pohľad na tie z McDonaldu. Navyše objednaná grilovaná zelenina, pripomínajúca preslávené Ratatouille, zmizla skôr, ako sme ju stihli odfotiť. Dezerty Tartuffo Bianco aj Nerro boli klasicky bezchybné, Tvarohová tortička plávajúca v karameli, napriek nenáročnému dizajnu, tiež nesklame nikoho.
„Môj medium rare ribeye steak sa mi objavil vo sne ešte na druhý deň, pri prežúvaní ´well done´ pizze," tvrdí Dick Kvetňanský. Snímka: Peter Mayer
Reštaurácia tejto úrovne by si zasluhovala oveľa vyššiu návštevnosť, možno chutný domáci koláčik s kávičkou podávaný cez ulicu za ľudovú cenu by nakoniec prilákal aj tých menej náročných. Ako sme sa neskôr dozvedeli, prekvapivo vysoký štandard služieb a kvalita jedál súvisia s dlhoročným pôsobením majiteľa Štefana Rajja v úlohe šéfkuchára v spotrebiteľsky mimoriadne náročnom Nemecku.
Po porade s rešpektovaným znalcom Pavlom Pospíšilom si ja dovoľujem steak house Zlatý býk komplexne ohodnotiť najvyššou známkou a vrele odporučiť každému, komu záleží na individuálnom prístupe a naozaj nevšednom gurmánskom zážitku.
Resumé: 1 za jedlo