Moje martini pije aj agent 007

Vašu kariéru vraj naštartoval Rolling Stone...
(smiech) ...veru áno. Ale hovoríme, samozrejme, o časopise. Jedného dňa som sedel vo vlaku a listoval v ňom. Bola tam reklama na finálové kolo barmanskej súťaže v Prahe. Bolo to v čase, keď na Slovensku neexistoval žiadny kokteilový bar. Tak som vbehol do pobočky Čedoku a zisťoval, či by mi mohli zabezpečiť vstupenku na to finále. Vybral som sa teda do Prahy aj s veľkou kamerou a všetko som si natočil. A keď som prišiel domov, podrobne som si všetko pozeral stále dookola. A uvedomil som si, že toto je to, čo chcem robiť.

Takže ste odišli naspäť do Prahy.
Bol tam trojmesačný intenzívny barmanský kurz, tak som dal výpoveď, zbalil kufor a šiel.
 
Výpoveď kvôli trom mesiacom, nebol to zbytočný risk?
To mi vtedy tvrdila aj mama. Vraj či som sa zbláznil, ísť do niečoho, čo tu vôbec neexistuje. Vravela, vyučíš sa za barmana a čo s tým ďalej? Otec sa však postavil na moju stranu.

A čo vám povedala mama, keď ste získali ocenenie Tales Of The Cocktail, ktoré je považované za barmanského Oscara?
Rodičia sú nadšení a sú, myslím si, že aj veľmi hrdí, že som sa v živote nebál riskovať. Vybral som sa mnohými neznámymi chodníčkami.

Ktorý z nich vás doviedol z Prahy až do londýnskeho hotela Savoy, kam chodieva aj kráľovská rodina?
Viedol cez Slovensko. Počas kurzu v Prahe práve otvárali v Bratislave prvý kokteilový bar a nemali doň barmanov. Zhodou okolností, môj učiteľ v Prahe bol konzultantom, ktorý majiteľom pri tvorbe Greenwich baru radil. Odporučil ma, a tak som potom začal chodiť každý víkend do Bratislavy a pracoval tam.

Takže ste vlastne jeden z prvých profesionálnych barmanov na Slovensku.
Áno, bol som pri tom, keď sme Slovákov učili, čo je to mojito. Že mäta je bylinka, a nie nejaká burina. Lebo tak si to spočiatku pýtali, „to zelené s tou burinou“ (smiech). V Bratislave som bol tri a pol roka v Greenwichi, potom sme otvorili Cafe Cafe.  A vtedy som zistil, že do balíčka dobrého barmana mi ešte niečo chýba.

Predpokladám, že to bol jazyk.
Do baru chodilo veľa zahraničných hostí a bez angličtiny to nebolo ono. Takže som zase po vianočnej večeri doma oznámil, že dávam výpoveď a odchádzam do Londýna.

V Londýne ste začínali vo vychytenom bare Attica.
Cez deň som chodil do jazykovej školy a večer do práce. Mal som asi aj dosť šťastie, lebo prvú prácu som dostal v známom nočnom bare. Ale, samozrejme, najp...