Počítačovú firmu zakladal v čase, keď slovo startup ešte neexistovalo. Prvú príručku kvality napísal za noc. A dnes je vo vedení najúspešnejšej IT firmy na Slovensku. Spoluzakladateľ (nielen) americkej pobočky Eset Anton Zajac exkluzívne v prečo nie?!
Študovali ste matematiku a fyziku, máte doktorát z kvantovej fyziky. Akým spôsobom ste sa vôbec dostali k podnikaniu?
Na konci potravinového reťazca vedy je vždy podnikanie. Niekedy to trvá dlhšie, niekedy kratšie, ale veda musí viesť k aplikovateľným výsledkom, a teda k produktu. Myslím si, že je viac vedcov, ktorí skončia pri podnikaní, ako absolventov obchodných škôl a právnikov. Samozrejme, ak vynecháme našich špičkových politikov. (Smiech)
Čo bolo na konci vášho vedeckého potravinového reťazca?
Veril som, že sa nám podarí vyrobiť nový supravodič pri izbovej teplote. Začali sme transformáciu našej teórie a vytvorili sme kód na výpočet vlastností tuhých látok. Medzitým som odišiel do Kalifornie a založil firmu S-tech, LLC, ktorej cieľom bolo licencovať a rozšíriť slovenské technológie vo svete. Veril som, že aj firma z malej krajiny sa dokáže presadiť kvalitnými výsledkami na celom svete napriek značným ekonomickým, a teda aj podnikateľským nevýhodám voči natívnym americkým startupom. To sa písal rok 1997.
Kedy do tohto všetkého vstúpil Eset?
Asi o rok nato. Prišiel som z Ameriky na krátky čas na Slovensko a stretol som sa s Miroslavom Trnkom, Petrom Paškom, Rudom Hrubým a veľa času som diskutoval s Richardom Markom a Marošom Grundom o samotnej technológii produktu NOD32. Sám som v tom čase ešte programoval. Uvedomoval som si, že počítačové vírusy a hrozby raz prerastú do veľkej výzvy. Dlho sme teda neváhali. Založili sme v San Diegu firmu Eset, LLC, lokalizovali produkt a otvorili elektronický obchod. V tej chvíli sa naše produkty stali dostupnými pre celý svet.
Bolo to v čase, keď napríklad obchod Amazon fungoval len pár rokov, všetko to bolo veľmi nové. Ako ste sa rozbiehali na takom veľkom trhu?
Áno, Amazon bol pred nami, ale Alibabu, ktorej trhová hodnota je dnes viac ako 200 miliárd dolárov, sme predbehli o tri roky. (smiech) Veľký trh je pre firmu s dobrým produktom raj, ale tiež miesto, kde veľkí hráči úzkostlivo strážia svoje teritóriá a zaplavujú reklamný trh svojimi obrovskými marketingovými rozpočtami. V takom prostredí sa musíte spoliehať na „múdrych“ klientov, ktorí chcú vyskúšať ten najlepší produkt, aj keď je od neznámeho výrobcu. To by však nestačilo. Mojím cieľom bol Dell a Microsoft. V jeho dosiahnutí mi tak trochu pomohla veda, konkrétne výsledky teórie náhodných sietí. Z nej vyplýva efekt malého sveta, čo v preklade znamená, že medzi mnou a Michaelom Dellom alebo Billom Gatesom je reťaz asi šiestich ľudí. A to je pomerne krátka reťaz. (smiech)
To je, chceli ste ísť teda rovno hore. Čím ste presvedčili prvého klienta?
Skrývalo sa v tom riziko, ale mieril som na najväčšie ryby. (smiech) Po roku som podpísal zmluvu s Dellom. Eset mal v tom čase asi desať zamestnancov, z toho jeden bol Američan. Osobne som viackrát cestoval do Austinu v Texase, dostal som sa tam cez dvoch ľudí. Kľúčovým bodom bolo presvedčiť hlavného inžiniera v Delli, aby si nainštaloval náš antivírus a otestoval ho. A potom bolo treba presvedčiť jeho tím, že aj keď o nás nikto nepočul, máme v rukách kontrolu kvality, môžeme poskytnúť okamžitú technickú podporu, teda spĺňame kritériá ich dodávateľov.
A spĺňali ste?
Našu prvú príručku kvality som napísal za jednu noc hneď po prvom telefonáte. Keď sa má v Delli opýtali, ako rýchlo im môžeme poskytnúť technický support, nadiktoval som im číslo. Vyzval som ich, aby číslo vytočili, a garantoval som, že do minúty to niekto zdvihne a poradí im. Našťastie to neskúšali, lebo by mi zazvonil mobil vo vrecku. (smiech) Podstatné však bolo, že Eset mal technológiu, ktorá predbehla dobu. Najmä v tom, že sme dokázali detegovať vírusy, ktoré nikto nikdy nevidel. Vedeli sme to urobiť v reálnom čase, bez falošných poplachov a s minimálnym zaťažením CPU.
Pod vaším vedením sa firma stala jednou z najrýchlejšie rastúcich spoločností a stále sa jej darí udržať.
V čase, keď som viedol našu americkú firmu, bol Eset vyhodnotený ako najrýchlejšie rastúca firma v južnej Kalifornii a umiestnil sa v prvej päťstovke najrýchlejšie rastúcich firiem v USA tri roky za sebou. Boli sme v správnom čase na správnom mieste. Nastupovali sme na trh v čase, keď sa vírusy začali objavovať ako „proof of concept“, nebola za tým ešte ekonomická organizovaná kriminalita. S evolúciou priemyslu rástol a rastie aj Eset. Bolo by však naivné si myslieť, že rast je automatický. Je za ním obrovské množstvo práce dnes už vyše tisíc zamestnancov po celom svete a niekoľko tisíc distribútorov.
S ostatnými spolumajiteľmi teda pracujete už veľmi dlho, vyše 17 rokov. Aké sú medzi vami vzťahy?
Hoci sme osobnostne veľmi rozdielni, spájajú nás spoločné hodnoty a spoločná vízia. Som presvedčený, že v našej rozdielnosti je sila. Jeden je kriticky skeptik, vidí tisíce rizík, druhý zase vidí všetko super optimisticky a vrhá sa do riešení, aj keď nie dokonalých. Boli chvíle, keď sa naša loď kolísala, ale vždy sme išli do toho istého prístavu a Bermudskému trojuholníku sme sa úspešne vyhli.
Na začiatku za spoločnosť vystupoval najmä Miroslav Trnka. Necítili sa ostatní spolumajitelia ako v jeho tieni?
Je jeden zo zakladateľov a súčasne bol prvý generálny riaditeľ. Vystupovať za Eset mal aj v pracovnej náplni. Každý z nás bol vždy zodpovedný za istú oblasť, a väčšinou sme toho mali viac, ako sme mohli stihnúť. Keď sa obzriem späť, myslím, že podstatné veci sme stihli aj bez veľkej prítomnosti v médiách.
A čo súčasný generálny riaditeľ?
Len nedávno Richard Marko povedal, že v Esete je veľké množstvo výnimočných ľudí. Ja môžem len dodať, že ryba smrdí od hlavy. (smiech) Richard je nielen výnimočný CEO, ale aj výnimočný človek. Jeho skromnosť prevýšia len hlboké znalosti, analytické schopnosti a jasná vízia.
A za ten čas sa aj svet stihol pohnúť neuveriteľne rýchlo, je plný startupov a širokých možností...
Keď sme začínali, slovo startup azda ešte ani neexistovalo. Dnes existujú firmy, ktoré protirečia všetkým paradigmám, ktoré platili v našich začiatkoch. Napríklad AirBnB je najväčší prevádzkovateľ ubytovania na svete a nevlastní ani jednu nehnuteľnosť. Najväčší obchod na svete Alibaba nevlastní žiadnu kamennú predajňu ani inventár. Najväčší prevádzkovateľ mediálneho kontentu na svete Facebook netvorí žiaden obsah, a tak ďalej. Dnes je cesta od myšlienky po trh oveľa kratšia ako kedysi. Treba byť efektívnejší a flexibilnejší. A keďže sa zvýšila aj miera konkurencie, treba byť rýchlejší.
A jednoduchšie sa dnes podniká v Európe či v USA?
Na podnikaní sú najdôležitejšie nápad a jeho časovanie. Geografia hrá stále menšiu úlohu. Jedným z najväčších rozdielov je veľkosť trhu a jeho homogenita. USA, to je viac ako 300 miliónov ľudí hovoriacich po anglicky. Ďalším rozdielom je regulačný a právny rámec. Nakoniec treba porovnať vymožiteľnosť práva. V tomto parametri, najmä na Slovensku, ťaháme za kratší, resp. veľmi krátky koniec. Spomínať u nás korupciu, to už je ako hádzať hrach na stenu.
Treba začať od vzdelania, ktoré je aj podľa vás základ, a sám ste videli, ako funguje školstvo v USA, Mexiku i na Slovensku. Aké rozdiely sú tam?
Viete, mám rád čísla, tie sú pomerne dosť objektívny parameter. Podľa OECD dávajú krajiny zhruba 6,3 percenta HDP na vzdelávanie, u nás je to okolo 4,2 percenta. Nízke platy učiteľov a takmer žiadna odmena za pedagogické majstrovstvo majú obrovský vplyv na znižovanie kvality vzdelania. Najlepší učitelia postupne odchádzajú a úroveň schopností našich žiakov v medzinárodných testoch tiež klesá. Eset by tu však nebol, keby na Slovensku nevyrástli múdri a vzdelaní ľudia. Ak chceme, aby bolo Esetov dvadsať, treba okamžite zvýšiť prioritu školstva a podporu podnikania. Na Slovensku vyrastá veľa talentovaných mladých ľudí, ale veľké percento z nich končí nakoniec v zahraničí. A to neovplyvňuje len priemernú vzdelanostnú úroveň Slovenska, ale napríklad aj reprodukčnú schopnosť krajiny.
A myslíte si, že existuje oblasť, v ktorej by Slováci mohli hrať vo svete prím?
Málokto urobil Slovensku takú reklamu ako aeromobil, lietajúce auto, ktoré neskutočným spôsobom zviditeľňuje našu krajinu. Máme na Slovensku štyroch alebo piatich výrobcov lietadiel, ale nemáme jedinú katedru leteckých motorov alebo leteckého inžinierstva. Máme tu Eset, Sygic, Sli.do, Websupport a ďalšie softvérové firmy. Sygic zatiaľ nemá ani pobočku v Amerike, a predsa má sto miliónov používateľov. Vláda by mala strategický vytvárať také podmienky, aby sme v tom, v čom sme najlepší, boli ešte lepší. Svet ide určitým smerom a automobilky tu nebudú do nekonečna. Mali by sme vyrábať nový softvér pre autá a lietadlá, robiť veci, ktoré si nevyžadujú veľké prírodné zdroje, ale potrebujú múdrych ľudí. Na Slovensku však máme aj mnohých skvelých umelcov a športovcov. Len nedávno sa dvaja stali majstrami sveta.
Vo vašom prípade to nie sú však len slová, v tomto smere sa aj angažujete.
Väčšina mojej podpory ide do vzdelávacích projektov na Slovensku, v Mexiku a USA. Najväčšia časť však ostáva u nás. Jeden z projektov, ktorému sa teraz venujem, je Teach fór Slovakia. Projekt má veľkú ambíciu zmeniť nielen školstvo, ale aj atmosféru a fungovanie v krajine v priebehu desaťročia. Dnes je v projekte zapojených do 30 najlepších absolventov z najlepších škôl, ktorí dva roky učia žiakov v najzanedbanejších a najzložitejších triedach Slovenska. Okrem učenia komunikujú s rodičmi, miestnou štátnou správou a podnikateľmi. Vzdelanie je vec každého občana tejto krajiny, každý môže a mal by prispieť k zmene: v školstve aj v politike.
Ako teda mladí dnes môžu dosiahnuť úspech?
Tak ako neexistuje skratka k šťastiu, neexistuje ani skratka k úspechu. Bez vyhrnutých rukávov to nepôjde. Netreba sa báť neúspechu, ale ani úspechu. (smiech) Dôležité je nájsť cestu, ktorá stojí za to, ktorá nás láka a baví. Ideálne cestu, ktorá robí svet lepším miestom pre všetkých. A peniaze by mali byť tá posledná motivácia a posledná zložka v definícii úspechu.
Dnes sa zdokonaľujú antivírusy, s ktorými ste začali aj vy, ale i vírusy. Myslíte si, že môže existovať bezpečné e-prostredie?
Nemôže. Ľudia túžia po slobode. Chcú zvyšovať svoju efektivitu pri používaní IT nástrojov. Aby to bolo možné, vznikajú nové operačné systémy, aplikácie, nové smartfóny. Milióny riadkov kódu sa testuje za ostrej prevádzky. Ale problém je aj v tom, že medzi technológiou a úrovňou vedomostí používateľov je hlboká medzera. A vždy tu budú takí, ktorí ju využijú na nezákonné obohatenie. No a nakoniec sa musíme pripraviť na čas, keď do hry vstúpi umelá inteligencia.
V nej vidíte hrozbu?
Rozvinutá umelá inteligencia bude poslednou fázou nového sveta, ktorý sa začal internetom. Dramaticky ovplyvní trh práce, svetové ekonomiky a spôsoby, akými sa vedú vojny a riešia civilizačné konflikty. Už dnes vidíme mnoho príkladov v ich rudimentárnej forme. Technológiu tvoria ľudia a vzniká pod ich kontrolou. Tak ako dnes treba minimálne vedomosti na zneužitie IT, vzniká rádovo vyššie riziko zneužitia oveľa sofistikovanejších nástrojov v budúcnosti.
Do toho vášho osobného sveta patria však aj autá, ste vášnivým šoférom, máte dve Porsche. Podľa čoho si vyberáte?
Auto je pre mňa na to, aby ma dostalo z bodu A do bodu B. Malo by byť v prvom rade bezpečné a malo by poskytovať funkcie, ktoré od neho očakávam. Napríklad ja rád počúvam podcasty a auto by to malo umožniť v dobrej kvalite, pretože čas za volantom je inak využitý neproduktívne. Nedávno som testoval novú Škodu Superb. Má inštalovaný Apple Play, takže si zapojíte iPhone a dotykový displej v aute prevezme funkcie samotného iPhonu. To je črta, ktorú by moderné auto malo mať. To napríklad nemá ani moje trojročné Porsche Panamera.
Aké boli vaše dojmy z testovania novej Škody?
Jazdil som so Superbom týždeň. Pre mňa je dôležité, aby auto malo relatívne silný motor, lebo ja sa ešte stále ponáhľam. Pokiaľ ide o motor, takú odozvu ako Panamera som necítil, ale po týždni intenzívneho jazdenia som dočerpal nádrž za 50 eur. Porsche by mi vytiahlo z peňaženky trojnásobok. Ten najsilnejší model elegantnej Škody som si objednal.
Miroslav Trnka hrá na gitare, Peter Paško zbiera umenie, čo pre vás znamená ideálny oddych?
Moje najväčšie hobby je spearfishing – lovenie rýb harpúnou, na nádych. To mi ostalo, odkedy som bol ako malý na Kube. Vtedy som nemal dosť síl natiahnuť harpúnu, tak mi ju natiahol otec a ja som celý deň trpezlivo plával v mori, aby som vystrelil na tú najväčšiu rybu, lebo som mal len jeden pokus. To ma asi naučilo sebaovládaniu. Rád aj lyžujem... a mám asi 500 neprečítaných kníh. (smiech)
Nedoplatil na vašu vyťaženosť aj osobný život?
Osobný život zväčša doplatí na extrémne vysoké pracovné nasadenie. Keď si však dáte latku vysoko, bez extrémneho nasadenia ju nepreskočíte. A potom už len musíte dúfať, že blízki vo vašom okolí a priatelia, obrazne povedané, zdieľajú vašu športovú ambíciu a vášeň. Ale ten boj prebieha aj na internej osobnej úrovni. Pýtate sa, aká práca stojí za obetovanie časti osobného života. Ťažko som prežíval postupné vzďaľovanie sa od fyziky, ktorá bola pre mňa takmer religióznou záležitosťou. Keby som necítil, že moje nové projekty prinášajú osoh rastúcemu počtu ľudí, fyzike by som ostal verný asi dodnes.
Spomeniete si dnes na kľúčový moment, ktorý vás v živote nasmeroval tam, kde ste teraz?
Neexistuje asi jeden kľúčový moment, ak nerátam moment, keď som sa narodil. (smiech) Určite zohrali úlohu moji rodičia, ktorí mi odovzdali svoj hodnotový kompas. A potom si spomínam na úžasných učiteľov, napríklad profesor Mózer alebo Peter Pelikán a ďalší, to boli veľké vzory, ku ktorým som sa chcel aspoň priblížiť. Tí mi ukázali krásu poznávania a charakteru v deformovanom socialistickom režime. Môj strýko z Ameriky nám raz na Vianoce poslal okrem piatich dolárov aj časopis s článkom o Silicon Valley. Odvtedy som začal snívať o veľkom svete. A Silicon Valley sa stal pre mňa novým kompasom alebo dnes už GPS.
Nedávno ste sa zúčastnili na konferencii Prečo blázni menia svet. Považujete sa za niekoho, kto robí bláznivé rozhodnutia?
Ťažko na túto otázku odpovedať tak, aby som vyviazol v dobrom. Každé rozhodnutie má v sebe niečo racionálne a niečo bláznivé. Racionálne si musíte zvážiť možnosti, len čo ho urobíte, tam sa už racionalita končí a začína sa realita, ktorá môže byť úplne iná. Mnohé rozhodnutia, ktoré som urobil, sa dajú považovať za bláznivé. Ale nie preto, že by som nerozmýšľal, keď som ich robil, ale preto, lebo boli uletené a mnohým by sa ich výsledok zdal nepravdepodobný. Rozhodnutia však treba robiť a potom sa netreba obzerať späť.
Ak by Eset nevyšiel, čo by bolo pre vás to „druhé naj“?
Verím, že existujú paralelne vesmíry, hoci do nich nikdy nenazrieme. A tak si nemôžem overiť, čo v nich teraz robím. Ale asi sa tam niekde zaoberám fyzikou. (smiech) Veľmi ma bavilo aj učiť, iných aj sám seba. A kým sú v mori ryby, možno by som sa zatúlal aj do mora. (smiech)
Kto je Anton Zajac
– Študoval fyziku a matematiku na Univerzite Komenského vo vtedajšom Československu a získal doktorát z prírodovedných štúdií v odbore kvantová fyzika. Bol spoluautor Zjednotenej teórie nízko- a vysokoteplotnej supravodivosti.
– V Kalifornii založil už štyri spoločnosti.
– Ako pedagóg pôsobil na University of San Diego, UCSD, Technologickom institute v Tijuane, Iberoamerican University, STU a UK.
– Spolu s Miroslavom Trnkom a spol. založili Eset, LLC, dnes je prezidentom Eset North America aj členom správnej rady Eset.
– Okrem toho je prezident nadácie Securing Our eCity v San Diegu, ktorá sa venuje vzdelávaniu v oblasti kyber bezpečnosti.
– Žije striedavo v San Diegu a na Slovensku.