Neplatí si žiadnu reklamu, nemá žiadny obchod, a predsa jej diela nosia významné osobnosti z celého sveta. Šperkárke Marte Filovej učarovala krása starého a takmer zabudnutého remesla – drotárstva. A dnes s touto slovenskou tradíciou boduje na najvyšších miestach. Jej diela nosia ženy zo svetovej politiky od Laury Bushovej až po japonskú korunnú princeznú Masako. Obľúbili si ich aj slovenské hviezdy. Toto všetko by sa však nestalo, nebyť jednej, doslova osudovej výstavy.
Od strojov ku kráse
Marta Filová, ktorá žije v dedine Rosina neďaleko Žiliny, nemala po skončení školy ani potuchy, že svoj život raz zasvätí umeniu. Vyštudovala totiž strojárstvo a v tomto odbore sa za bývalého režimu aj živila. „Bola som strojná inžinierka a konštruktérka, dokonca som učila na odbornej škole strojárske predmety. Stále som však mala pocit, že mi v tej práci niečo chýba, žiadalo sa mi niečo krehké a krásne,“ spomína. V prostredí zamastených a šedivozelených strojov jej chýbalo niečo ženské. „Bola som na stretnutí drotárov v roku 1995. A vrátila som sa z neho doslova vymenená. Jednoducho som hneď vedela, že toto je ten spôsob, ktorým sa môžem vyjadriť,“ hovorí pani Filová s nadšením, akoby sa to stalo iba včera. V škole, kde učila, dokonca založila krúžok, kde sa venovali drotárstvu. Vtedy ešte pracovala s oceľovým drôtikom. No nebolo to celkom ono. „Stále som hľadala tú jemnosť, ktorú oceľ jednoducho nemá,“ dodáva. Neskôr objavila strieborný drôtik a hneď vedela, že to je to, čo hľadá.
Ako sama hovorí, nikto ju s drôtom pracovať neučil, všetko sa musela naučiť sama. Pretože aj keď sú jej šperky najmä umeleckými dielami, drotárstvo je remeslo a to sa musí vedieť. Asi rok vybavovala, objednávala materiály, čítala, telefonovala a zisťovala. Dokonca si kvôli svojmu (ešte vtedy) koníčku založila firmu. No po roku prišiel ďalší zlom a Marta Filová chodila z jednej výstavy na druhú. Nie ako návštevníčka, ale ako autorka. „Zobralo mal pod patronát Martinské múzeum, vďaka nemu som sa dostala aj do zahraničia,“ dodáva. Na jednej z výstav, kde sa prezentoval Žilinský kraj v Bratislave, stretla poslankyňu Belohorskú. „Vtedy som šperky vyrábala ani nie celý rok. A ona ma neskutočným spôsobom povzbudila a dala mi chuť tvoriť ďalej,“ spomína.
Na objednávku? Nikdy
Na jednej z takýchto výstav ju oslovila – ešte stále súčasná – prvá dáma Slovenskej republiky Silvia Gašparovičová. „Poznala moje šperky už predtým, ale práve na výstave v Ľubľane ma oslovila. Odvtedy pracujem pre prezidentskú kanceláriu,“ hovorí. A keďže žiadna oficiálna návšteva sa nezaobíde bez daru, šperky od pani Filovej majú doma Barbara Bushová, prvá manželka ruského prezidenta Putina, japonská a španielska princezná a mnoho iných prvých dám na celom svete.
Ale aj prezidentská kancelária si musí vyberať iba z toho, čo pani Filová vytvorí. „Skúšala som robiť šperky aj na objednávku, ale je pre mňa ťažké dostať sa do mysle zákazníka, aby som splnila jeho predstavy. Navyše šperk je pre mňa spôsob, ako sa vyjadriť. Nerobím ich preto, aby som vyhovela každému. Ak sa niekomu moje veci páčia, tak nech si vyberie. Ak sa mu nepáči, tak nech si ich nekupuje,“ hovorí šperkárka. Ako však hovorí jedna známa poučka, dobré veci nepotrebujú reklamu a v tomto prípade to platí na sto percent. Ako nám prezradila, manželky štátnikov nie sú jedinými zákazníčkami, jej šperky nosia aj hviezdy slovenského šoubiznisu na špeciálne príležitosti, ako sú napríklad svadby. „Ku mne chodia ľudia, ktorí potrebujú niečo výnimočné,“ hodnotí pani Filová.
Oživila drotárstvo
Keď sa pani Filová začala venovať drotárstvu pred dvadsiatimi rokmi, bolo toto remeslo v podstate polomŕtve. Drotárstvo je typickým slovenským remeslom, ktoré má síce zlaté časy dávno za sebou, no ako hovorí pani Filová, zažíva doslova renesanciu. „Kus práce v tomto smere urobilo múzeum drotárstva v Budatíne, ale najmä ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby), ktoré každý rok vyprodukuje kopec drotárov. No zatiaľ sa nenašiel nikto ako ja, kto by do toho remesla dal toľko peňazí,“ smeje sa autorka. Strieborný drôtik a polodrahokamy totiž podľa nej vôbec nie sú lacná záležitosť. Remeslo ako také teda podľa nej nevymrie, aj keď v jej rodine sa zrejme dediť nebude. „Robím aj textilné techniky a jednu z nich ovláda môj syn. Ale dcéry sa k výrobe šperkov veľmi nemajú. Ak má u nás niekto talent, tak je to moja pätnásťročná vnučka, ktorá si ku každým šatám vyrobí iný šperk. Ale je ešte mladá, ktovie, akým smerom sa nakoniec vydá,“ dodáva Marta Filová.