Radšej Ryanairom do Španielska ako večera v Kempinskom

Na internetových stránkach časopisu Trend SK sme sa dočítali, že Hotel River Park na nábreží Dunaja je obohatený o novú reštauráciu – Tapas Bar, ktorá sa nachádza vo foyer hotela. Objednali sme si stôl pre tri osoby a tešili sa, že si osviežime spomienky na dovolenku v Španielsku.

Pri vstupe do hotela sme sa spýtali, kde sa náš objednaný stôl nachádza. Na odpoveď sme čakali desať minút. Nato nám pridelili použitý neočistený stôl pod schodmi. Môj dámsky sprievod nebol z tejto situácie práve nadšený, pripadali sme si ako bezdomovci pod dunajským mostom, a tak nás presadili do hlbokých kresiel v kaviarni, kde sme zistili, že ani tu sa nedajú pohodlne degustovať španielske dobroty. Do tretice všetko dobré, dostali sme však stôl priamo naproti vchodu do hotela a boli po celý večer vystavení čerstvému bratislavskému vzduchu z ulice.

Kuchyňa nás pozdravila originálnym nápadom. V drevenej debničke od vína naplnenej hrubou soľou sedeli kornútiky z brick cesta sčasti naplnené olivovou tapenádou a sčasti vyšľahaným tvarohom. K tomu sme dostali teplú bagetu a výborný olivový olej – sľubný začiatok. S veľkým očakávaním sme zvolili celkovo pätnásť rôznych tapas. Ako prvý prišiel nárez zo španielskych salám a serano šunky – ten nás však sklamal, šunka bola zlej kvality, sivá, akoby zostala z raňajok. Tatranské salámy mi chutia lepšie ako španielske, chorizo bola samá šľacha a všetko bolo nakrájané na hrubé plátky.
Marinované ančovičky boli vybraté z konzervy, veľmi slané. Filety boli nabodnuté na špíz. Niektoré obalené v rajčinovom prášku, iné zas v nasekanej pažítke alebo tiež v mletej paprike. S tapas to nemalo nič spoločné. Tretím tapas bol údený tuniak iba nakrájaný na tenké plátky. Gazpaccho – studená polievka z rajčín, paprík a zeleniny – bola úplne bez chuti, podávaná na teplom tanieri. Ani koktejlové rajčiny s kúskami avokáda nás po španielsky neoslovili. Po šieste prišiel absolútne klasický tapas, ďatle v slanine – ďatle boli nahradené sušenou slivkou, vnútri však chýbala opražená mandľa. Ako ďalší sme dostali výber zo španielskych syrov – ten bol v poriadku. Ôsmym tapas boli zelené papričky z Padron, tie sme dostali napoly surové bez hrubej morskej soli. Ďalej prišiel morský ďas na tumbete (papriková zelenina), ten nám chutil. Ako desiaty tapas prišla polovica malého pečeného kuriatka, čo nie je tapas, ale skôr hlavný chod. Rovnako ako na kúsky nakrájaný filet steak. Dvanástym tapas boli opečené tigrie krevety, bez akejkoľvek chuti a sprievodu.

Na záver sme dostali tri dezert-tapas: creme catalan nám chutil, ďalej mandľová tortička, ku ktorej normálne patrí mandľová zmrzlina, a posledný bola prúžkovaná vlnka z marcipánu a čokolády – staršieho vydania. Na vínnej karte sa nachádzal aj dobrý výber španielskych vín, ceny však dosahovali horibilné sumy, čo je pre mňa nepochopiteľné. V Španielsku existuje mnoho veľmi dobrých vinárov, ktorí produkujú vína za rozumné ceny, nerozumiem teda, prečo musí stáť fľaša španielskeho vína v reštaurácii okolo 160 eur?
Na záver by som kuchárovi odporučil použiť služby leteckej spoločnosti RyanAir na bratislavskom letisku a zaletieť na Malorku. Niekoľkokrát za rok sa na Malorke konajú tapas veľtrhy, rád ho budem sprevádzať.