Sedíme na terase reštaurácie v Banskej Bystrici, rodisku futbalistu Mareka Hamšíka. Oproti nám mladý pán, len ťažko by sme hádali, že práve on je otcom tejto slávnej hviezdy. Richard Hamšík vykladá z veľkej tašky spomienky na Marekove začiatky nalepené v stovkách albumov a začína rozprávať synov príbeh.
Kopačky v kolíske
Marek Hamšík sa narodil v športovej rodine. Otec bol futbalista, mama hádzanárka. Hoci jeho o tri roky mladšia sestra Miška prepadla hádzanej, Marek bol už od narodenia jasný futbalista. Už jeho starý otec mu do kolísky vložil malé kopačky. "Ak to mala byť sudička, tak to stálo za to,“ pousmeje sa Richard Hamšík a odpije si z minerálky.
Už odmalička brával Mareka na tréningy, niet sa preto čomu diviť, že už ako škôlkar trávil celé dni na ulici s loptou a so staršími chlapcami. "Deti sa hrávali s autíčkami alebo s figúrkami, jeho nič iné nezaujímalo, len futbal,“ hovorí Marekov otec a pokračuje: "Neznášal prehry, hádzal sa o zem. Mal klapky na očiach a išiel za svojím cieľom.“
Obrovská ctižiadosť a fakt, že chcel byť vo všetkom vždy najlepší, ho doviedli až k úspechu.
Jupie Podlavice
V časoch, keď sa Marekovi povaľovali po izbe snímky futbalistu Roberta Baggia, sa začal na banskobystrickom sídlisku Podlavice písať jeho fantastický futbalový príbeh. Už ako predškolák, o hlavu menší od ostatných chlapcov, sa dostal do súkromného futbalového klubu Jupie, ktorý založili kamaráti jeho otca.
Tam z neho podľa hesla: "Futbal je kolektívna hra, ale my vychovávame jednotlivcov,“ vychovali výraznú športovú osobnosť. Rodičia sa s ním trmácali po zápasoch, sústredeniach, turnajoch a tešili sa na každý zápas. "Nechápem rodičov, ktorí sa o svoje deti v tomto nestarajú. Nie je to o peniazoch, je to aj o prístupe.“
Druhý otec
Marekov talent vynikal už v Jupii a nastala chvíľa, keď potreboval zmenu a ďalej rozvíjať svoj talent. Po zvážení Dukly Banská Bystrica a Sparty Praha, v ktorých bol na skúšku, nakoniec vyhral Slovan Bratislava. Tam spoznal Marek svojho "druhého otca“, trénera Igora Bôbika, ktorý rozhodol, že Mareka vezmú do kategórie mladších dorastencov a vzal si ho pod ochranné krídla. Každý príbeh má svoje "ale“. Tým Marekovým boli v tomto prípade chýbajúce peniaze na prestup. "Každý rodič by mal svojmu dieťaťu dať všetko, čo je v jeho silách,” povedal si vtedy Richard Hamšík a peniaze, aj keď to nebolo ľahké, zohnal. Predsa len išlo o synovu budúcnosť. Keď Marekov otec rozpráva o tom, ako sa jeho syn po dvoch týždňoch v Slovane hneď dostal do širšieho výberu reprezentácie Slovenska do 15 rokov, pani sediaca za jeho chrbtom spozornie. Zavetrí celebritu, milo sa usmeje a tajne nás počúva až do konca rozhovoru.
Brescia Calco
Ďalší úspech prišiel na majstrovstvách Európy do 17 rokov, kde si ho všimol manažér talianskej Brescie Calcio, skontaktoval sa s Marekovým manažérom Jurajom Venglošom a ponúkol mu prestup. "Nič krajšie nemohlo byť ako takáto správa a Marek tomu ani nechcel veriť, on chcel prestúpiť už zajtra.“ Po tom, čo Marekovi rodičia na vlastnej koži zažili príjemnú atmosféru Brescie, padlo posledné rodičovské rozhodnutie: Marek prestúpi.
I keď neovládal reč, tiež povedal svoje jednoznačné áno, a tak bolo rozhodnuté. V Brescii začal hrávať za starší dorast a trénoval aj s mužmi, pretože tréneri si už vtedy uvedomovali jeho kvality. Mal 17 rokov, keď nastúpil prvýkrát v sérii A na 25 minút. Nedal síce gól, ale zažiaril. Brescia neskôr vypadla do druhej ligy, v ktorej Marek odohral v prvom roku 24 zápasov a v druhom už všetkých 40, dal 25 gólov, kopal penalty a v osemnástich rokoch sa tak stal nosným hráčom Brescie.
SSC Neapol
Keď si ho v roku 2007 vybral tréner, generálny manažér aj majiteľ SSC Neapol, nebol dôvod váhať. Do Brescie prichádzal za 60-tisíc eur a odchádzal z nej do Neapolu už za 5,5 milióna eur. Vďaka svojim kvalitám šiel Marek rovno do základnej zostavy. Pre Mareka je dnes Neapol srdcovkou, ale v budúcnosti by chcel hrať za veľkoklub. "Už dosiahol veľa, no pre neho je to len začiatok,“ prorokuje Richard Hamšík.
Marek svoje posledné slovo nepovedal ani v slovenskej reprezentácii. "Keď sa už tí chalani dostali tam, kde sa dostali, tak verím, že ten vytúžený bod so Slovinskom zvládnu. Marek je o tom presvedčený,“ hovorí Marekov otec. Ideálne by podľa neho bolo, keby do Poľska chalani išli už len po krovky. Tak držíme palce.
Nová tvár dynastie
Napriek úspechu zostáva Marek podľa otca nohami pevne na zemi. "Tí, čo sa s ním rozprávajú, vidia, že je to obyčajný chalan z Bystrice, ktorý sa absolútne nezmenil.“ Talent, veľká drina a to, že Marek nepodľahol sláve a vedel si to v hlave usporiadať, sú podľa Richarda Hamšíka tri kolieska súkolesia, ktoré zapadli do seba a môžu za to, kde je Marek teraz. Neúspech zatiaľ nezažil. "Jediný raz nebol nominovaný do výberu kraja a teraz aj ten tréner to berie ako úsmevnú príhodu, že on je jediný tréner, ktorý Mareka nenominoval. S odstupom času je to vtipné, vtedy ma išlo roztrhnúť. Aj Mareka.“
Marek má okrem rodičov výborný vzťah aj so sestrou Miškou, ktorá mu ako malá musela robiť brankára. Bodaj by aj nie. Ona mu dohodila priateľku, on jej priateľa a teraz žijú a stretávajú sa všetci štyria v Neapole. S priateľkou Martinou Fraňovou sa stanú začiatkom budúceho roka rodičmi. Ak sa lekári nemýlia, bude to chlapec. Ďalší z generácie futbalistov? "Kopačky na kolíske nebudú, ale tenisová raketa. Oni chcú mať z neho tenistu,“ smeje sa otec a dodáva: "Zmieril som sa s tým, že sa nebude volať Richard, to ma upozornil dopredu, možností bolo viac, ale posledná je Christian, ako sa nakoniec rozhodnú, uvidíme.“
| Prečítajte si aj: |
| Z Ráztočna do veľkoklubu v Liverpoole Rozhliadame sa po stenách poschodového domu v Ráztočne pri Handlovej. Žiadny Alfons Mucha, žiadny Edouard Manet. Všade, kam sa pozrieme, na nás hľadí futbalista Martin Škrtel. „Martin už taký troj – až štvorročný do všetkého kopal,“ hovorí o svojom synovi Jana Škrtelová, sadajúc si na gauč v priestrannej obývačke plnej Martinových dresov. |