Keď koncom minulého týždňa záväzok z prvej polovice tohto roku potvrdil podpisom, zázemie pre najväčšiu lítiovo-iónovú batériu na svete bolo takmer z polovice hotové. Elon Musk má teraz necelých sto dní na to, aby energetické úložisko dokončil a napojil ho na sto veterných turbín. Tie dodá francúzska spoločnosť Neoen a spoločne s megabatériou od firmy Tesla tak zaistí elektrinu pre viac ako 30-tisíc juhoaustrálskych domácností. Keď to Musk nestihne, jeho firma dodá batériu zadarmo. Tamojšia vláda s výzvou súhlasí a o pravdepodobnom dodržaní termínu hovoria aj Muskovi najväčší kritici.
Iba začiatok
Vyzerá to tak, že si Američan jeden zo svojich sľubov tentoraz dobre poistil a veľkoleposťou nešetril ani cez víkend, keď projekt v Jamestowne predstavoval.
„Za dva mesiace nepostavíte ani kuchyňu,“ nechal sa počuť. „Väčšina našej energie stále pochádza z fosílnych zdrojov. Toto je len začiatok, ale myslím, že poslúži ako dobrý príklad celému svetu,“ dodal podľa agentúry Bloomberg pred zástupcami súkromného sektora a verejnosťou.
Muskova lítiovo-iónová megabatéria je súčasťou vládneho energetického plánu za 550 miliónov dolárov, ako stabilizovať dodávky elektriny v krajine. Tá zápasí s ich výpadkami v dôsledku prechodu od uhoľných elektrární k veterným zdrojom, ktorých produkcia je menej stabilná. Vládne stratégiu počítajú aj s ďalšími opatreniami, ako je výstavba záložných generátorov pri meste Adelaide alebo solárno-tepelnej elektrárne v prímorskom mesta Port Augusta.
Batéria bude mať podľa spoločnosti Tesla skladovaciu kapacitu 100 MWh a dodá ju fabrika Gigafactory ležiaca uprostred púšte v Nevade. Svojou kapacitou prekoná doterajšieho rekordmana, ktorým je 80 MWh batéria v kalifornskom Mira Loma, ktorú tiež vyrobila Tesla.
Koniec s výpadkami – raz a navždy
Musk si od svojho batériového systému veľa sľubuje. Má totiž vyriešiť jeden z najpálčivejších problémov pri väčšej závislosti od obnoviteľných zdrojov – ich menšiu stabilitu. Muskom vedená Tesla vlani kúpila výrobcu solárnych panelov SolarCity. Spoločnosť vníma kombináciu týchto dvoch zelených technológií ako kľúč k prechodu z fosílnych palív na zelené zdroje a plánuje masívnu expanziu na trh. „Zem je sama osebe satelitom Slnka. Ak môžu na solárnu energiu uloženú v batérii fungovať malé satelity, môžu aj tie veľké,“ povedal štyridsaťšesťročný Elon Musk.
Nie je to pritom jediný futuristický zámer, ktorý koncom týždňa v Austrálii oznámil. Jeho súkromná spoločnosť SpaceX chce k Marsu vyslať svoju prvú vesmírnu loď s nákladom o päť rokov a už o ďalšie dva roky aj raketu s ľudskou posádkou. Vizionár to povedal na medzinárodnej astronautickej konferencii v Adelaide. Stavba by sa podľa neho mala začať už v prvej polovici budúceho roku. Predbehnúť tak môže aj americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Ten plánuje vyslať k Marsu svoju prvú ľudskú výpravu až o zhruba desať rokov neskôr, niekedy v tridsiatych rokoch.