Do praxe sa väčšinou dostávajú osvedčené postupy. Vlády tiež radšej prijímajú bezpečnejšie riešenia. Práve preto bola jedna z veľmi podnetných prednášok na konferencii Jarná ITAPA o experimentálnom prístupe.
Hlavnou myšlienkou je, že ak človek neexperimentuje - nedozvie sa o ďalších možnostiach. Ak máte totiž problém a do praxe vložíte jediné riešenie, v ideálnom prípade sa veci zlepšia. Ak však experimentujete s viacerými možnosťami, vidíte rôzne výsledky. V tom prípade viete zistiť, ktorá forma bola efektívnejšia.
Vezmime si príklad riešenia nezamestnanosti. Ak jednoducho všetkým nezamestnaným dáte možnosť učiť sa cudzí jazyk, niektorým to možno pomôže nájsť si prácu. No ak ich podelíme na skupiny a každej zadáme niečo iné, zistíme, že niektoré riešenie môže byť ešte efektívnejšie. Že učenie cudzieho jazyka nemusí byť v skutočnosti “najlepšou možnou formou”. K dispozícii máte totiž rovno už relevantnejšie výsledky spolu s novými dátami.
S takýmto typom experimentov pracuje Mikko Annala, vedúci oddelenia vládnych inovácií Demos Helsinky vo Fínsku. Ten sa teší aj z radikálnejších riešení, pretože v nich vidí najmä pozitíva. ”Vďaka nim rýchlo vidíme, čo funguje a čo nie, nepotrebujeme veľa času na často zbytočné plánovanie. Experimenty sú hnacím motorom nového prístupu k ľuďom, vlády vedia s občanmi jednoduchšie interagovať,” vysvetľuje Annala.
Annala pritom nie je žiadny teoretik. Jeho myšlienky sú už dávno využívané vo fínskom spôsobe vládnutia. Fínsko sa na začiatku samozrejme tiež obávalo experimentálneho prístupu, no rozhodli sa podstúpiť riziko a mnoho vecí tu už funguje na experimentálnom princípe. Ide o oblasti zdravotníctva, vzdelávania, dopravy, informatizácie…
V rozhovore nám pán Annala povedal, že práve jeho prístup šetrí vláde peniaze. Nemusí sa totiž plánovať vec na niekoľko rokov - a potom zistiť, že nefunguje. Dá sa povedať, že “fungujú zajazdy, učia sa rýchlo a najmä efektívne analyzujú aktuálne situácie”. Týmto spôsobom dokonca šetria peniaze, pretože sa množstvo vecí akútne rieši a zároveň sa ponúkajú ďalšie možnosti.
“Nepozerajte sa na koncových používateľov len ako na účastníkov, ale ako na spolupracovníkov,” povedal nám pán Annala. Práve oni sú kľúčoví a treba ich počúvať.
Keď OECD hodnotila fínsky model, zistila, že je to najlepšia forma prístupu k verejnému experimentovaniu. Preto tu vznikol záujem aj zo strany ďalších vlád. Aktuálne Annala spolupracuje aj v Spojených arabských emirátoch či Austrálii. Samozrejme, v rámci pokusov nie je reč o laboratórnych pokusoch. Annala sa k tomu vyhradil, že jednoznačne nemá na mysli pokusy zo 70.rokov.
Ako začať s experimentálnym prístupom krok za krokom?
- Pozrite sa na už úspešné projekty.
- Nekopírujte, ale inšpirujte sa sa.
- Aj na experimentálne projekty potrebujete poznať nejaké súvislosti. Zistite, kde môžete získať jednoducho dáta. Na začiatok to bude lacnejšie, ako keby musíte robiť nanovo nejaký prieskum. Napríklad škola. Tu už máte dané dáta v podobe známok, veku študentov a podobne. Viete už pracovať s nejakými číslami.
- Príkladom môže byť tiež digitalizácia zdravotníctva, ale aj experiment s dopravou, napríklad so semaformi - tu sa dá niečo vyhodnotiť už behom veľmi krátkeho času (pár dní).
- Ak preukážete výsledky, potom môžete ísť za kompetentnejšími orgánmi a nejako skúsiť situáciu riešiť. Po postupných úspechoch sa môžete púšťať do zložitejších vecí a získať väčšiu finančnú podporu atď.