Kedysi sa pre náruživých fotoamatérov na jeseň so skracovaním dní končila aj fotosezóna. V nízkej hladine osvetlenia sa nedalo fotografovať inak ako so statívom a uzávierky zamŕzali pomaly už pri 0 °C. Azda žiadna oblasť nových technológií neprofituje toľko z ustavičného dynamického vývoja ako digitálna fotografia. Nielen nútené, ale najmä kreatívne využitie blesku prináša veľa radostí každému, kto sa nechce nechať obmedzovať svetelnými podmienkami daného ročného obdobia či konkrétneho miesta. Aby sme si však mohli tejto radosti skutočne užívať, mali by sme rôzne možnosti fotografovania s bleskom dobre poznať. Preto si dnes povieme niečo bližšie o rôznych režimoch bleskov.
Ak pracujeme v plnoautomatických režimoch snímania, zväčša si ani neuvedomíme, kedy fotografujeme s bleskom. Fotoaparát blesk sám automaticky použije v prípade, že je svetla nedostatok, a preto by hrozilo, že pri nevyhnutných dlhých expozičných časoch by bol obrázok rozmazaný. V takomto prípade hovoríme o vynútenom blesku.
Blesk však môžeme použiť aj v celkom iných situáciách a iným spôsobom, a dokonca aj keď máme svetla dostatok, ale fotíme napríklad v protisvetle, v tieni či na veľmi ostrom poludňajšom slnku, ktoré spôsobuje dramatické hlboké tiene. Vtedy hovoríme o „fill in flash“ – výplňovom blesku.
Keďže v takýchto prípadoch je na fotografovanej scéne príliš veľký svetelný kontrast, bleskom si tento kontrast zmiernime a pokryjeme – zosvetlíme ním miesta, ktoré by bez použitia blesku ostali tmavé.
Fotoaparát má pri vstavanom blesku zväčša vo výbave aj samostatný auto fill in flash režim. Ak nie, kľúčom k správnemu osvetleniu je korekcia expozície miernym zoslabením intenzity záblesku. To preto, aby blesk nebol na scéne dominantný, ale skutočne len vypĺňal tiene. Korekciu uskutočňujeme v zoslabení intenzity záblesku v krokoch EV (exposure value = expozičná hodnota) smerom dole, teda do mínusu – EV.
Zaujímavý je aj režim synchronizácie s dlhými časmi uzávierky. Vďaka nemu dosiahneme pri nočnej scéne pekne vykreslené aj pozadie, nielen hlavný objekt v popredí. Záblesk blesku je veľmi kratučký – sú to tisíciny sekundy, a preto pri použití blesku bude vždy pohyb zmrazený, nezaznamenáme ním pohybovú neostrosť a dlhých časov sa v tomto prípade nemusíme báť. Ak však použijeme blesk a zároveň dlhší expozičný čas, pozadie sa vykreslí práve vďaka dlhému času. Tento režim môžeme používať aj kreatívne na rôzne experimenty.
Ak nám fotoaparát umožňuje synchronizovať záblesk aj na druhú lamelu uzávierky, zvažujeme túto možnosť vždy, ak by pri nočnej fotografii nejakej svetelnej stopy hrozilo, že by stratila logiku pohybu. Ak fotografujeme napr. v nočnej scéne pohybujúce sa auto so zapnutými svetlami, v prípade, že si nenastavíme synchronizáciu na druhú lamelu, blesk auto osvetlí hneď na začiatku fotografovania s dlhým časom a až následne sa na záber zaznamená svetelná stopa zapnutých svetiel. Výsledná fotografia potom bude vyzerať tak, akoby auto pred sebou tlačilo svetlo, nebude to dávať logiku. Ak však blesk osvetlí pohybujúce sa auto až tesne predtým, ako sa zavrie uzávierka (synchronizácia na druhú lamelu), tak auto podľa logiky najprv za sebou zanechá svetelnú stopu a až potom ho blesk zaznamená. Aj tento režim však môžeme použiť kreatívne a spolu s technikou luminografie, maľovaním svetlom do tmy, vytvoriť zaujímavé experimentálne fotografie.
Ak vás bližšie zaujíma správne používanie blesku v rôznych situáciách a tiež jeho kreatívne využitie, viac sa môžete dozvedieť už na najbližšom kurze Externý blesk – naučte sa ho používať alebo na kurze Zrkadlovka 3 – dokonalá práca.
Keď to zhrnieme, môžeme stručne povedať, že:
blesk zapíname:
• ak je pre fotografovanie nedostatok svetla,
• ak nemôžeme použiť statív a vychádzajú nám dlhé časy expozície,
• ak našim zámerom prirodzené osvetlenie nevyhovuje,
• ak fotografujeme v protisvetle,
• ak pri silnom slnečnom svetle potrebujeme vyrovnať veľký svetelný kontrast,
• ak chceme objekt v popredí jemne dosvietiť, a pritom nechceme narušiť celkovú atmosféru scény.
K dispozícii máme najčastejšie tieto režimy blesku:
• automatické použitie blesku,
• synchronizáciu s dlhými časmi,
• synchronizáciu na prvú alebo druhú lamelu,
• korekciu intenzity záblesku,
• blesk s predchádzaním červeným očiam.
Blesk je, naopak, nevyhnutné vypnúť, ak sa nám ho automatika snaží vnútiť, napr. keď fotografujeme na veľkú vzdialenosť (koncerty, krajina). Na takú vzdialenosť blesk nedosiahne a záblesk je celkom zbytočný. Rovnako blesk vypíname pri fotografovaní cez sklo alebo ak fotíme pred zrkadlom, pretože odrazený záblesk by nám mohol protisvetlom záber znehodnotiť.
Tip na záver:
V dôsledku používania režimu blesku na predchádzanie červeným očiam máme často ľudí odfotografovaných so zatvorenými očami. Je to preto, že tento režim funguje s predzábleskom, na ktorý mnohí mimovoľne reagujú zatvorením očí, a potom pri skutočnom záblesku, a teda snímaní, zachytíme práve toto reflexívne žmurknutie. Dnes nie je problém odstrániť červené oči v akomkoľvek jednoduchom editačnom programe. Používanie tohto režimu je preto na zváženie.
Ilustračné fotografie: archív Eriky Litvákovej. Autorka je lektorkou profesionálnej školy fotenia Photo Academy, ktorá ponúka rôzne fotografické kurzy od základov ovládania zrkadlovky až po špecializované viacdňové workshopy.