Vesmírny výskum je veľmi nákladná záležitosť a jeho výsledky si spravidla spájame so snímkami vzdialených planét alebo pristátím na Mesiaci, píše iDnes.cz. Špičkové technológie, ktoré sú pre lety do vesmíru nutné, sa však postupom času dostávajú aj do bežných vecí - niekedy aj tam, kde by sme ich naozaj nečakali.
1. Bezdotykový infračervený teplomer
Roku 1991 urobila kalifornská firma Diatek nový teplomer, ktorý dokázal okamžite zobraziť pacientovu teplotu jednoduchým namierením na jeho ušný bubienok. Čidlo používané v infračervených teplomeroch vzniklo pôvodne na určovanie teploty vzdialených kozmických telies.
Technológia v ňom skrytá pochádza z takzvaného Laboratória prúdového pohonu, patriaceho pod NASA. Vyvinutá bola pre prácu IRAS - satelitu, skúmajúceho teplotu vzdialených hviezd a planét práve meraním infračerveného žiarenia. Tieto teplomery sú využívané v nemocniciach hlavne kvôli úspore času a zamedzenie prípadnému šíreniu infekcií - teplomer sa vôbec nemusí dotknúť chorého človeka.
2. Neviditeľný strojček
Špeciálny priehľadný strojček na zuby, ktorý je dnes využívaný ako pohodlnejšia alternatíva k tým klasickým, je náročný na materiál - musí byť veľmi pevný, odolný voči poškodeniu, hladký a k tomu ešte aj priehľadný. Všetky tieto podmienky splnil materiál z dielne NASA, takzvaný TPA (transparent polycrystalline alumina), špeciálny typ priehľadnej keramiky, ktorá je pevnejšia ako oceľ. Jej využitie v zubárstve je od toho pôvodného až nepravdepodobne ďaleko - pôvodne totiž slúžil pre krytie infračervených senzorov u teplom navádzaných rakiet.
3. Detská výživa
Umelá výživa pre dojčatá je ďalším produktom, s ktorým by sme si práve NASA nespojili. Mnohé z nich však v snahe priblížiť sa ľudskému mlieku teraz obsahujú DHA a ARA - dve polonenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom, ktoré sa v materskom mlieku bežne nachádzajú, v umelých prípravkoch ale dlho chýbali. Podľa vedeckých poznatkov sú pritom u detí späté so zdravým vývojom mozgu a očí.
Cesta k ich umelej výrobe začala v osemdesiatych rokoch, v rámci výskumu NASA, zameriavajúceho sa na možné využitie mikroskopických vodných rias pre vytváranie kyslíka, potravy a recykláciu odpadových látok počas dlhých vesmírnych letov. Niekoľko vedcov potom nadobudnuté skúsenosti z projektu využilo založením firmy Martek Biosciences Corporation, kde práve za pomoci rias vytvárajú DHA, ARA a ďalšie doplnky stravy, ktoré sú potom pridávané do bežne predávanej dojčenskej výživy aj u nás. V roku 2009 sa ich vynález dostal do "siene slávy" organizácie Space Foundation.
3. Filtrácia vody
Pre dlhodobejší pobyt vo vesmíre je technológia čistenia vody, zaisťujúca možnosť jej opätovného pitia úplne nevyhnutná a projekty ako Medzinárodná vesmírna stanica by bez nej nemohli v dnešnej podobe existovať. Aj na mnohých miestach na Zemi je však pitnej vody nedostatok a rovnaký prístroj, ktorý zabezpečuje vodu astronautom, môže byť použitý aj tu. Jeho základnou súčasťou je takzvaná MCV (Microbial Check Valve), ktorá za pomoci jódu vodu zbavuje mikróbov a robí ju bezpečnú pre ľudské použitie. Zbytkový jód potom plní druhotnú, výživovú funkciu - je v našich telách nutný pre udržanie správnych mozgových funkcií a reguláciu hormónov, obzvlášť u detí, u ktorých môže jeho nedostatok viesť aj k mentálnej retardácii. Podľa odhadov pritom až dve miliardy ľudí nemajú k dostatočnému množstvu jódu prístup.
4. Termofólia
Aj časť povinnej výbavy autolekárničky u nás vynašla NASA. Táto strieborná alebo zlatá prikrývka je tvorená ľahkým plastom pokrytým veľmi tenkou vrstvou hliníka a poskytuje silnú tepelnú izoláciu. Navyše je aj nepremokavá a nepriedušná, takže zabraňuje odchodu tepla z tela i odparovaním a dá sa využiť aj ako pláštenka. NASA rovnaký materiál používala a používa pre izoláciu a ochranu všetkých svojich zariadení, od Apolla 11 cez Hubblov teleskop až po "Rovery" na Marse.
Termofólia používaná dnes napríklad zdravotníkmi alebo záchranármi má svoj pôvod v teplotnej izolácii používanej agentúrou NASA pri vesmírnych letoch.
5. Fotoaparáty v mobilných telefónoch
Ak máte ľubovoľný mobilný telefón s integrovanou kamerou, je viac než pravdepodobné, že používa senzor, ktorý má svoj pôvod v NASA. V deväťdesiatych rokoch sa tím Erica Fossuma snažil o miniaturizáciu používaných kamier, pri zachovaní kvality fotografií. Vzniknutý senzor CMOS-APS kvalitu fotografií vylepšil a zároveň umožnil výrobu menších kamier s nízkou spotrebou elektriny. Eric si uvedomil potenciál svojej technológie aj mimo využitia vo vesmírnom výskume, a preto v roku 1995 založil s kolegami firmu Photobit, držiacu exkluzívnu licenciu na komerčné využitie týchto senzorov. Technológia našla využitie napríklad aj v medicíne, kde umožňuje tvorbu aj takých malých kamier, ktoré sa dajú bezpečne prehltnúť.
6. Pamäťová pena
Pamäťová pena vznikla v rámci vývoja NASA pre zlepšenie pohodlia a zvýšenie bezpečnosti leteckých a kozmických posádok. Tento materiál, známy tiež ako viskoelastická alebo "lenivá" pena, mäkne pri kontakte s teplom, a keď dôjde k jeho ochladeniu, vracia sa do pôvodnej polohy.
Využíva sa hlavne v matracoch a vankúšoch, kde sa prispôsobí tvaru ľudského tela a poskytuje dobrú oporu. Matrace z nej sú obzvlášť užitočné v nemocniciach, kde u ľudí dlhodobo pripútaných na lôžko obmedzujú tvorbu preležanín. Pena pôvodne vznikla pre vylepšenie sedadiel pilotov a zvýšenie bezpečnosti.
7. Cyklistické helmy
Pamäťová pena čoskoro našla aj ďalšie uplatnenie. Jedným z nich sú ochranné helmy pre cyklistov a ďalších športovcov, ktoré vyplnením viskoelastickou penou získali vraj až trikrát väčšiu schopnosť absorbovať nárazy. Rovnako tak chrániče predkolenia pre futbalistov obsahujú spravidla rovnakú penu.