Či už ide o starostlivosť o deti, operáciu pacienta alebo varenie nedeľnej večere, vedci prišli s tvrdením, že vylepšenie ľudí je na obzore. Naznačujú, že by mohli navrhnúť ďalšie robotické časti tela, ktoré by zdokonalili naše schopnosti, napísal denník The Guardian.
Tento prístup by mohol zvýšiť produktivitu, uviedla profesorka kognitívnej neurovedy na Cambridgeskej univerzite Tamar Makinová. „Ak chcete mať pri varení v kuchyni ruku navyše, aby ste mohli miešať polievku a zároveň krájať zeleninu, mohli by ste získať možnosť nosiť a samostatne ovládať ďalšiu robotickú končatinu,“ povedala vedkyňa.
Prídavný prst aj ruka
Dani Clodeová - dizajnérka a kolegyňa Makinová z Cambridgeskej univerzity už predtým vytvorila palec vytlačený na 3D tlačiarni, ktorý je možné „pridať“ k akejkoľvek ruke.
Prídavný palec by podľa nej mohol byť užitočný aj pre čašníkov, ktorí nosia taniere alebo pre elektroinžinierov. Ďalšie robotické časti tela by mohli byť navrhnuté pre konkrétne potreby na pracovisku. Napríklad prídavná ruka by mohla stavebnému robotníkovi pomôcť zatĺkať klince a zároveň držať trám na mieste.
„Hovorili sme s chirurgom, ktorý by mal veľký záujem o to, aby držal kameru, zatiaľ čo vykonáva operáciu ramena, namiesto toho, aby mu ju držal asistent,“ povedala Clodeová. „Chcel by mať plnú kontrolu nad nástrojmi, ktoré používa oboma rukami, zároveň držať kameru a mať možnosť s ňou manipulovať,“ dodala.
Tvrdí, že robotické časti tela by mohli umožniť podstatne väčšiu kontrolu ako obyčajné „pripevňovacie“ zariadenie, pretože ich ovládanie je odvodené od prirodzených ľudských mechanizmov.
Vylepšenie človeka
„Chceme niečo, čo by sme boli schopní (veľmi) presne ovládať bez toho, aby sme museli artikulovať, čo presne chceme,“ povedala Makinová. Prístup tímu podľa Makinovej vychádzal z myšlienky, že prídavné časti možno využiť na to, aby nadväzovali na už existujúce schopnosti ľudského tela.
„Ak vám chýba končatina, prečo namiesto toho, aby sme sa snažili ju nahradiť, nerozšírime nepoškodenú ruku, aby sme vám umožnili s ňou robiť viac,“ uviedla Makinová. Tým však predpokladá, že takéto zariadenia budú používať aj ľudia, ktorí nežijú s postihnutím.
Dôležitou vlastnosťou zariadenia na vylepšenie človeka podľa Clodeovej je, že používateľovi neuberajú jeho pôvodné schopnosti. „Je to vrstva na tele, ktorú je možné používať s čo najmenším dopadom na čo najväčší zisk,“ povedala.
Kľúčovým aspektom je, že na rozdiel od rýľa, ktorý sa používa na zvýšenie našich schopností vykopať jamu, sa tieto robotické časti tela nemusia ovládať rukami.
Napríklad prídavný palec na ruke je pripojený k dvom motorom na zápästí, ktoré sú napojené na batériu a jednočipový počítač na hornej časti ramena. Tento systém je bezdrôtovo prepojený s mikrokontrolérmi umiestnenými na topánkach alebo členkoch používateľa, ktoré sú napojené na tlakové senzory pod oboma palcami na nohách. „Stlačíte tieto tlakové senzory – a to je to, čo prídavný palec na ruke ovláda,“ povedala Clodeová.
Budúcnosť
Prístup podľa Makinovej ale tiež vyvoláva nové otázky. „V súčasnej dobe robíme mnoho výskumov, aby sme zistili, čo to urobí s nervovým systémom, keď začnete využívať palce na nohách, aby sa stali ďalším prstom – ako veľmi to ovplyvní vašu schopnosť používať palce na nohách ako palce,“ povedala.
Niektoré laboratóriá sa zamerali na možnosť využitia elektród v mozgu alebo v mieche na ovládanie externých zariadení, ale Makinová sa domnieva, že pre taký invazívny prístup u inak zdravých ľudí neexistuje etické opodstatnenie.
Keď Clodeová nedávno vykonávala výskum na letnej výstave britskej Kráľovskej spoločnosti, na ktorej si mohla verejnosť vyskúšať prídavný palec, výsledky boli pozoruhodné.
„Z približne 600 ľudí vo veku od troch do 97 rokov ho 98 percent dokázalo použiť počas prvej minúty, čo znamená, že už boli schopní pohybovať predmety podľa pokynov,“ uviedla Makinová. „Neviem si predstaviť mozgový čip, ktorý by to dokázal,“ uzavrela vedkyňa.