V priebehu pár týždňov sa stali terčom kybernetických útokov dve dôležité slovenské inštitúcie. Po katastri otriasli útoky aj najväčšou slovenskou zdravotnou poisťovňou - Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. V oboch prípadoch došlo ku zásadnému narušeniu funkčnosti elektronických služieb, na ktorých je dnešná spoločnosť taká závislá.
Kým pri bežných výpadkoch systémov je najväčším problémom len krátkodobé narušenie pohodlia používateľov služieb, kybernetické útoky sú odlišnou hrozbou. Okrem výrazne dlhšieho trvania, napríklad ako v prípade katastra, existuje riziko odcudzenia a zneužitia dát občanov, či nenávratné poškodenie technologickej infraštruktúry.
Je zvláštne, že k týmto hrozbám došlo v takom krátkom časovom rozpätí, avšak to nič nemení na fakte, že bezpečnostné systémy čelia hrozbám prakticky na dennej báze. Ako vôbec k týmto útokom mohlo dôjsť, aká bola ich forma, ako im predchádzať a aký dopad môžu mať na bežného občana Slovenska? Aj na tieto otázky vám prinesieme odpoveď.
O aké útoky išlo?
Nie všetky kybernetické útoky sú rovnaké. Líšia sa v spôsobe prevedenia a tiež v tom, čo chcú dosiahnuť a aký je ich účel. Útoky na kataster a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu pritom nespadajú do rovnakej kategórie. Kým kataster bol napadnutý ransomvérom, v prípade VšZP šlo o DoS a phishingový útok. Aký je medzi nimi rozdiel?
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.