Čím žijem

Viem, že to koncom januára už bude znieť trocha neaktuálne, ale ja stále nostalgicky spomínam na obdobie krátko pred Vianocami.
Všetci sú už uštvaní, polozúfalí, ešte treba stihnúť milión vecí, kým si budeme môcť konečne dovoliť odpadnúť pod stromčekom od vyčerpania. A potom už len posielať sladkasté esemesky v duchu "pozdravujeme vás v tichu Vianoc..." No, nie je to krásne?
A tie, darčeky...
Pred niekoľkými rokmi som zvykol každé Vianoce vysielať na Štedrý večer v rádiu nejakú citlivú kontaktovú reláciu. Zvyčajne aj s mojím kamarátom Peťom Krištúfkom. Raz som ho tesne pred vysielaním nahovoril, že by sme si mohli dať navzájom darčeky v priamom prenose. Dosť sa zdráhal a o chvíľu som pochopil prečo. Vždy miloval bizarné predmety. Mohlo ma trknúť, že mi tiež bude chcieť urobiť radosť niečím "netradičným". Ale, povedzte, na Štedrý večer do živého vysielania, že ste si práve vybalili dôkladne vypracovaný mydlový odliatok mužského prirodzenia v nadživotnej veľkosti (aspoň mne tak pripadal). Dostali ho vraj pred niekoľkými rokmi rodičia Petrovej priateľky. Myslel si, že ma tým poteší. Veď predsa mám zmysel pre humor...
Po vysielaní, asi okolo polnoci, však nastúpil hlavný bod vianočného programu -- dávanie si darčekov s mojimi dvoma kamarátmi Jurajmi a našimi priateľkami. Každoročný šesťčlenný rituál trval väčšinou až do rána. Jeden rozbaľuje, ostatní achkajú. Kravata so sobím vzorom -- nádhera. Knižky -- no nie, to si určite niekde dostal, tričko s nápisom POLÚCIA -- to sa teda teším. Potom sa vrátila z polnočnej omše Jurajova mama. Vždy veľmi rada, nahlas a neobyčajne falošne spievala. Nebol problém ju nahovoriť. A tak sme s rozladeným klavírom hulákali o tretej ráno Tichú noc, že nás muselo počuť až po Dolné hony.
A potom prišli návštevy a po nich niekoľko predsilvestrovských dní, keď som nemusel ani nos vystrčiť z dúbravského paneláka. Konečne som si doprial -- čo deň, to kniha -- Juráňová, Veličkovič, Averčenko, Posledná hliadka, Kopcsay, Palahniuk...
A je tu január. Začína sa práca. Posledné dni chodím pravidelne nahrávať do Slovenského rozhlasu podklady pre svoju staronovú reláciu Literárna revue, ktorá by sa tu mala začať od februára opäť vysielať. Každú nedeľu popoludní na S1.
Práve tento týždeň som veľmi ocenil svoj tohtoročný vianočný darček -- 1 Gb USB kľúč.
Pokojne sa mi naň zmestia aj dve kompletné relácie! Nahráme, a hneď to môžem doma počúvať. Tak týmto práve žijem.