Prečo ste sa dali na Hostel 2?
- Prečítal som si scenár a nie je to rozsahom veľká postava, ale sú tam dva veľmi zaujímavé dialógy, ktoré sú dobre napísané.
Predpokladám, že ste videli aj Hostel.
- Pustil som si ho až po tom, ako som dostal ponuku. Niektorí ľudia majú tendenciu vidieť to ako realitu, čo sa týka lokálneho umiestnenia príbehu. Ale rovnako to mohlo byť aj Estónsko alebo čokoľvek iné, pretože nie je to film o krajine. Niekde ju potreboval umiestniť, možno to, že Slovensko je malá krajina, ktorú nepoznajú, mu vyhovovalo.
Vyhovoval vám aj žáner, horor?
- Nie som milovník odrezávania nožičiek a ručičiek a nezmyselného strieľania. Zahral som si však šéfa ruskej mafie, a to sa mi nepodarí každý deň. Ako som to zvykol žartom hovorievať. Pomstil som sa za okupáciu Československa a za rok 1968.
Neprekážalo vám, že Hostel mnohí vnímali ako druhotriedny horor?
- V pozadí toho je Tarantino, ktorý nepatrí k druhotriednej produkcii. Má za sebou mnohé psychotrilery. Podľa mňa vôbec nepatrí k druhotriednym. Aký je Hostel 2, ešte neviem. Ale aj v prvotriednom filme môžete zažiť zlé herecké výkony a aj v druhotriednom filme môžete zažiť vynikajúce herecké výkony. Ja dopredu skutočne neviem posúdiť, či to bude druhotriedny film.
Nakoľko vaša postava, ruský mafián Saša, zasahuje do deja filmu?
- On je majiteľom továrne na smrť. Je ten, ktorý vládne tomuto impériu. On sám sa nedopúšťa žiadnych vrážd, na to sú ľudia, on iba šéfuje. Je vrchný šéf. Nikoho nemučí, v nikom sa nevŕta. Je to, samozrejme, morbídne, ale horor je morbídny.
Pri nakrúcaní ste mali vlastný karavan, starali sa o vás ako v bavlnke...
- Zjavne bolo vidno, že nemajú problém s financovaním filmu. To sa týkalo kostýmov, služieb, celého zabezpečenia pri nakrúcaní vrátane karavanu.
V istom denníku sa písalo, že za 11 dní nakrúcania ste zinkasovali 900 000 tisíc. Je to pravda?
- K tomu sa vyjadrovať nebudem, lebo to nie sú peniaze našich daňových poplatníkov, ale nesťažujem sa. Nešiel som tam však prvotne pre peniaze. To nie.
Prednedávnom ste sa rozhodli odísť z postu generálneho riaditeľa televízie Joj. Bolo to pre lukratívne herecké ponuky, ako sa to interpretovalo v médiách?
- Interpretuje sa to presne. Bol som vo funkcii štyri roky. Celkom neskromne si myslím, že tá televízia sa veľmi zmenila, a že z provinčnej nekonkurencieschopnej televízie sa stal partner na trhu, ktorého treba brať seriózne. Myslím si, že to malo zmysel. Veľa stresov, veľa práce, ale stálo to za to. Človek si vždy musí uvedomiť, či chce alebo nechce pokračovať a čo chce v živote robiť.
A čo chcete vy?
- Je pravdou, že som dostal ponuku na nakrúcanie filmu Goethe. Už to malo premiéru v českej televízii. Je pravdou ponuka v divadle Ungelt v Prahe na hru Picasso. A hrnú sa ďalšie ponuky, pri ktorých by som v žiadnom prípade nemohol vykonávať funkciu generálneho riaditeľa, keďže chcem pokračovať v týchto aktivitách. A myslím si, že aj štyri roky stačili. Plus to zmenilo majiteľa.
Mali ste už televízie plné zuby?
- To je silné vyjadrenie. Povedal som si, že asi nastala tá správna chvíľa, kedy sa treba začať venovať niečomu, čo je moje hoby, bývalé aj terajšie povolanie.
Nakoľko je generálny riaditeľ súkromnej televízie závislý alebo ovplyvniteľný politickou garnitúrou?
- Závislý asi od toho, aké pravidlá si dohodne, aby funkciu vykonával. Ja som nebol ovplyvniteľný absolútne žiadnym politickým tlakom. Niežeby tlaky neboli, ale veľmi jednoducho a rýchlo som sa ich zbavoval. Vytvoril som v televízii priestor pre všetkých, aby to bolo vyvážené, otvorené, aby všetci mali pocit, že tá televízia je pre nás a nikto nebol ani veľmi spokojný, ani veľmi nespokojný. Myslím si, že sa mi to podarilo.
Ale podľa neoficiálnych rečí v Jojke ste sa v televízii neobjavovali približne od júna minulého roku. Teda od volieb...
- Prijali výkonného riaditeľa, čo bol skôr, myslím si, ekonomický zámer vtedajších majiteľov. Je to ich televízia. To bolo vtedy základné pravidlo aj zo strany majiteľov, že nebudú žiadne tlaky v rozhodovaní o tom, čo a kto bude programe. Keby som takéto pravidlá nemal, takú funkciu ani neprijmem.
Mohli ste ako generálny riaditeľ zasahovať do diania v televízii?
- Mohol som čokoľvek. Kto, kde, kedy a prečo, ako dlho bude účinkovať. Či už sa to týkalo politických, publicistických, zábavných alebo všetkých programov. Mal som absolútne právomoci dohodnuté s majiteľom. Pretože jeho by mali zaujímať čísla, a to je všetko. Personálna politika bola absolútne pod mojím vedením, niežeby som to nekonzultoval s majiteľmi. Nechcem sa hrať na väčšieho šéfa než som bol, ale, skrátka, nie je možné takúto prácu vykonávať, keby vám niekto stále hovoril teraz tam bude toto a ono. To neznamená, že som neakceptoval názory majiteľov, pokiaľ som sa s nimi stotožnil. Ale pokiaľ nie, tak jednoducho nie.
Na internetovej stránke changenet je uverejnený otvorený list, v ktorom vás kritizujú za niektoré programy, napríklad reality šou Vyvolení. Ako vnímate takúto kritiku?
- Program Vyvolených, zdá sa, citlivo zasiahol do cirkevných kruhov. Samozrejme, majú na to právo. Nemajú právo zastaviť vysielanie, ako sa dožadovali extrémistické zoskupenia, ale píšu, aký som bol morálny a aký som teraz nemorálny, aj keď si myslím, že na reality šou nie je nič nemorálne. Dobrovoľne tam idú ľudia a nechajú sa 24 hodín snímať. Usporiadal som verejnú diskusiu aj s predstaviteľmi rádu, biskupmi a na argumenty, veď sa tam sprchujú nahí, na to som len argumentoval tým, že málokedy sa niekto sprchuje oblečený, však? Na to by musel mať špeciálny dôvod. A okrem toho sa nemusia pozerať. Alebo že sa tam bozkávajú a obchytkávajú, ale život je aj o tom. Ani predstavitelia cirkevných zoskupení neprišli na svet krížením rastlín. Však?
Takže vás to nerozladilo...
- Keď zastávate nejakú funkciu, musíte vedieť, prečo to robíte a aký je cieľ. A cieľ komerčnej televízie je fungovať. Okrem vyvolených sme ponúkali veľmi kvalitné spravodajstvo, publicistiku, oscarové filmy. Seriály, ktoré patrili k tým najkvalitnejším.
Váš prvotný cieľ bolo dostať na obrazovku televízie Joj aj pôvodnú tvorbu.
- Komerčná televízia si kvalitnú pôvodnú tvorbu môže dovoliť, až keď je na tom ekonomicky veľmi dobre. Javilo sa mi, že na jeseň minulého roku televízia bola pripravená, ale v tom čase už som nemal túto konkrétnu právomoc. Tak sa rozhodli inak. Myslím si, že je to chyba. Škoda, že televízia neprišla na jeseň s pôvodnou seriálovou televíznou tvorbou, ktorá bola pripravená.
Skôr sa to nedalo zariadiť?
- Skôr to nešlo, určite nie. Televízia sa musí dostať do určitých čísel, aby si mohla dovoliť takéto investície, ktoré nie sú zanedbateľné.
Aký máte teraz vzťah k vedúcim predstaviteľom televízie?
- (Chvíľa ticha.) Priateľský, žiaden problém.
Vídame vás na obrazovkách Slovenskej televízie, v Joj sa už neobjavujete.
- Vždy to závisí od konkrétnej ponuky. Keby Hit storočia hypoteticky vyrábala Joj, tak nemám žiadne zábrany. Považujem Hit storočia za noblesnú, kultivovanú, vhodnú reláciu pre verejnoprávnu televíziu, lebo oživuje pôvodnú slovenskú tvorbu v oblasti hudby a zvyšuje záujem, podporuje sféru, a byť tam s pánom Lasicom je pre mňa príjemné.
Na vedúcu funkciu v STV sa nechystáte?
- Tak, ako som povedal, že končím s politikou pred piatimi rokmi, to som aj dodržal a dodržím, hoci možnosti boli. Takisto po ukončení generálneho riaditeľovania som si povedal, že už nechcem robiť takúto vedúcu funkciu. Chcem sa venovať vyslovene tomu, čo ma baví. Mám veľa plánov, projektov do blízkej budúcnosti. Podmienky, ktoré by som potreboval, mi aj tak nikto nemôže splniť. Finančné, personálne atď. Absolútne nezávislé od politického rozhodovania s právom veta a plus aj istý čas. Nemá zmysel ísť tam na jeden a pol roka. Z trosiek, ktoré vytvorilo bývalé vedenie, aby sa vytvorila znovu televízia.
Nemáte zmluvu s televíziou Joj, že nemôžete teraz prijať vedúcu funkciu v inej televízii?
- Nemám. Štyri roky stačilo, aby som vedel, o čom to je, aby istý výsledok bol za mnou. Nemám ambície niečo také opakovať. Na druhej strane netvrdím, že mám päť ponúk na vedenie komerčných televízií. Toľko ich ani nie je na Slovensku. (Smiech.) Chcem sa skutočne venovať konkrétnym hereckým projektom.
Na internetovej stránke ste vedený ako akcionár televízie Joj. Ešte to platí?
- Nie. Vyrovnali sme sa na všetkom, na čom sme sa s bývalým majiteľom dohodli.
Teraz trochu z iného súdka... Objavujete sa často v už spomínanej relácii STV Hit storočia. V jednej z jej častí ste ako jediný neodmietli spievať naživo. Bolo tam pritom sedem profesionálnych spevákov. Čo vás k tomu viedlo?
- Spieval aj Lasica a ja som sa položartom vyjadril, že Lasica spieva a ja nespievam. Lasica mi povedal, že nespievam, lebo neviem, tak som to chcel dokázať.
Neplánujete teda spevácku kariéru...
- (Smiech.) Neplánujem žiadnu spevácku kariéru. (Smiech.)
Hráte v divadle Ungelt v Prahe, kde stvárňujete Picassa, v štúdiu L+S účinkujete vo viacerých inscenáciách. Môžeme vás vidieť ešte niekde inde?
- Vyzerá to tak, že na jeseň opäť začneme skúšať v divadle Ungelt. V polovici júla idem nakrúcať televízny film, detektívku, príbeh pre Českú televíziu. To sú ponuky, ktoré som prijal, lebo ma zaujali pre dobre napísané scenáre. Niekedy od polovice septembra budem opäť nakrúcať televízny film pre Českú televíziu s Jirkom Svobodom, zaujímavý príbeh na motívy románu českého spisovateľa Jaroslava Durycha. Volá sa to Boží duha. A všetko nasvedčuje tomu, že od polovice novembra budem robiť filmovú produkciu, o tom by som nerád hovoril, ale mal by to byť psychotriler, zatiaľ v českej produkcii, a to by sa malo dokončiť niekedy na jar. Mám čo robiť.
Na Slovensku vám vyhovuje iba štúdio L+S?
- Opäť je to konkrétna ponuka. Nedostal som takú ponuku od iných divadiel, ktorá by ma zaujala.
Čím vás zaujalo divadlo Ungelt?
- Tým, že mi ponúkli tú hru a spoluprácu s veľmi dobrou herečkou Vilmou Cibulkovou, s vynikajúcim režisérom Jirkom Svobodom. Priestor v divadle je komorný. Je pre 90 divákov, čiže umožňuje hercom, aby sa pohrávali s detailmi. Nevyžaduje veľké gestá, silný hlas a všetky iné prvky ľadovej revue, ale je veľmi koncentrovaný, podobne ako štúdio L+S. Je to komorné divadlo. Nemám rád veľké scény.
Boli ste predsa tri roky členom Slovenského národného divadla.
- Veď práve preto, že som sa hral aj na veľkých javiskách. Na sklonku života uprednostňujem komornejšie javiská.
Láka vás špeciálne české a pražské prostredie?
- Je to vždy o stretnutiach. Je dôležité, s kým idem robiť a kto bude režírovať, ale treba povedať, že pražský divák má rád divadlo. Niežeby slovenský divák nemal rád divadlo, ale má ho rád podstatne menej. Je to dané aj tradíciou. Keby som takúto zaujímavú ponuku dostal v Bratislave alebo v Košiciach, budem o tom vážne uvažovať.
Boli ste vyše desať rokov politikom. Málokomu na Slovensku sa podarilo byť pri zrode toľkých politických subjektov. Spomeniem VPN, HZDS, DS, SDK. Keby ste mohli vrátiť čas a niečo zmeniť, čo by to bolo?
- Pohrávať sa s hypotetickými okolnosťami nemá zmysel. Môžem povedať, že neľutujem žiadne rozhodnutie, ktoré som v konkrétnej situácii prijal. Založil som vždy stranu, aby zodpovedala tej skutočnosti, ktorou je. Preto som mal vážne výhrady voči VPN aj HZDS, keď som zistil, že HZDS sa vnútri mení, že je niečo iné, tak som odtiaľ odišiel a založil Alianciu demokratov. S ďalšími odídencami sme založili Demokratickú úniu. Keď bolo treba vytvoriť koalíciu, aby sa neopakoval Mečiarov režim, tak bolo treba vytvoriť SDK, aby sme boli silnejší. Keď som zistil, že SDK dávajú prednosť malým stranám, založil som SDKÚ. Už som nemal ďalšie sily, motiváciu a ambície zakladať ďalší subjekt, tak som odišiel z politiky. Pochopil som aj to, že žiadna politická strana nesplní, čo sľúbi. Žiadna. Splní z toho dvadsať percent, ak je seriózna, ale takú nepoznám.
Nebolo to príliš veľa rokov na takéto zistenie?
- Asi som toľko potreboval. Čo je príliš veľa, čo je príliš málo. Pre niekoho málo, pre niekoho veľa, pre mňa akurát.
Boli ste hercom, politikom, generálnym riaditeľom. V ktorých z týchto úloh sa vidíte najjasnejšie...
- Nikdy som sa takto nehodnotil. Neviem. Ja som človek liberálny. Vážim si každého a jeho osobnú slobodu. A to vyžadujem aj pre seba. To je to najvzácnejšie, v čom sa môj život zmenil po roku 1989. Čím ďalej, tým viac som menej závislý od čohokoľvek a kohokoľvek. Všetky pôsobenia boli pre mňa zaujímavé. Čo robíte sa snažíte zúročiť v ďalšej činnosti. Možno sú ľudia, ktorí celý život pracujú v banke a je to o. k., ale ja som iný a menej usadený. Ale to sa vekom zmení. (Smiech.)
Stvárnili ste mnohé postavy. Kladné, záporné, v rôznych žánroch. Ktoré sú vám najbližšie?
- Pre mňa ako herca je dôležité, aby to bolo rôznorodé, nie čiernobiele, ale čo najbohatšie. A preto som od pozitívnych hrdinov a milovníkov prešiel ku konštruktívnejším postavám, masovým vrahom a podobne. Keď to balansuje, cítite slobodu. Je to o živote.
Máte nejaký titul, postavu, pri ktorej si hovoríte, to by stálo za to, to by som chcel skúsiť?
- V zásade nemám nič vysnívané, lebo to, o čom som sníval, sa mi zväčša naplnilo alebo napĺňa. Teraz opäť to, čo ma čaká, je veľmi rôznorodé a zaujímavé, takže sa s tým tak pohrávam..
Neuvidíme vás teda o dva roky v úplne inej profesii...
Nerobím si žiadne plány a skôr si myslím, že nie. Treba byť reálny.