Mladá usmievavá pani mi podáva fotografie milého chlapčaťa. Na jednej je s hokejkou, na druhej v karnevalovej maske, na tretej sedí na kolene tatinovi. Futbalovému trénerovi Vladimírovi Weissovi. Až vtedy sa nadýchnem a plne si uvedomím, že stojím oproti Marte Weissovej a na fotkách nie je nikto iný ako futbalista Vladimír Weiss ml.
Športový multitalent
Vladuško, ako mu hovorí, bol odmalička veľmi nadaný na všetky športy. Ako malý chodil na tenis, hrával hokej, behal na kolobežke, kolieskových korčuliach, lyžoval. Živé striebro. Mama ho o piatej zobudila, zaviezla na tréning na hokej, potom ho viezla do školy a zo školy zasa na futbal. Od rána do večera šport. „On je taký dríč, už aj odpadával a šiel, šiel. Neviem, kde sa v ňom berie toľko energie.“
Vladovi Weissovi ml. išli dobre všetky športy, ale vyhrať mohol len jeden. „To sa lámalo definitívne až okolo 6. – 7. triedy,“ zaspomína si Marta Weissová: „Už keď som bola tehotná, on tak kopal v bruchu, že si hovorím, no toto bude taký futbalista.“ Vladovým snom bolo hrávať futbal tak ako jeho otec a starý otec, už ako škôlkar chodil do prípravky Interu Bratislava. Jeho o deväť rokov starší brat Vilo s ním musel doma hrávať futbal s malou loptičkou a Vlado ho pri tom dirigoval, že nehrá dobre. Pre Vlada Weissa ml. sa stal futbal prioritou a hokej doplnkom.
Vzor: otec
Marta Weissová na zápasy nechodila. Čakala v bufete s mamičkami, lebo sa bála, že by sa syn zranil. „Keď Vladko hrá, ja mám trému za neho, ja s ním súcitím.“ Ona bola za toho dobrého rodiča a jej manžel, futbalový tréner Vladimír Weiss, za toho prísneho, ktorý mal u syna rešpekt. „My dvaja s Vladuškom sme také prepojené nádoby, ja som odjakživa o ňom vedela všetko.“ Manžel, tréner Vladimír Weiss, bol pre Vlada zasa veľkým vzorom a autoritou. I keď jeho výhrady syn rešpektuje a príkazy dodržiava, boli i časy, keď to nebolo až také ideálne. „V minulosti to bolo horšie. Vladuško si veril, že on je najlepší.“ Ako dospelý chalan už kritiku prijíma, rád sa nechá od otca poučiť a snaží sa zdokonaliť podľa jeho rád.
Manchester City
Z Interu Bratislava Vladova kariéra nabrala rýchly spád. V roku 2006, po Vladovom zápase v Severnom Írsku, zavolal rodičom Vladov manažér, že si ho tam všimli skauti z Manchester City. „My sme sa tu rozplakali.“ Vlado bol vtedy deviatak, mal pätnásť rokov a obrovskú šancu na dlani. Rodičia mu radostnú správu oznámili, až keď sa vrátil domov. „My sme o tom nedebatovali, že Vladko snaž sa, sledujú ťa. Prišlo to ako blesk z jasného neba.“
Prvotné nadšenie a eufóriu však vystriedal plač. „Ja som z toho ochorela, mala som 45 kíl, ja som to strašne ťažko znášala, ale z futbalovej stránky to bolo najlepšie, čo pre neho mohlo byť.“ S Vladom rodičia po jeho odchode do Manchestru pretelefonovali hodiny. Stres z toho, že nevedel po anglicky a prílišná rivalita jeho spoluhráčov im spôsobovali vrásky na čele. „Nikdy nezabudnem, keď mi raz telefonoval, išli na výlet do Talianska a keď ich rozdeľovali do izieb, nikto s ním nechcel byť.“ Vtedy mala chuť vziať ho z cudziny späť domov a ešte teraz jej je pri spomienke na ten telefonát do plaču. Po spočiatku nie práve najružovejších vyhliadkach sa nakoniec Vladovi ml. v Anglicku zapáčilo, no napriek tomu veľa z jeho prvotných problémov Vladimírovi Weissovi st., hlave rodiny, ani nepovedali. „Vždy som Vladuškovi hovorila: Vladko vydrž, ešte mesiac, dva a uvidíš.“ Vlado vydržal, rečová bariéra sa zlomila, zo spoluhráčov rivalov sa stali kamaráti a Vlado si ich teraz nevie vynachváliť. Marta Weissová uznáva, že by bola škoda vtedy ho vziať späť, ale ktorá mama by o takej možnosťou neuvažovala. Vlado sa dostal v Anglicku do rodiny, ktorá sa stará o futbalových hráčov. „V Anglicku sú rodiny, ktoré sú hrdé a pyšné na to, že môžu mať u seba futbalistov.“ A tá Vladova si ho obľúbila tak ako nikoho pred ním.
Reprezentácia
Aj napriek popularite, ktorú má v Anglicku a výkonom, ktoré v Manchestri podáva, prišlo ťažké otcovo rozhodnutie, či svojho syna nasadiť do národnej reprezentácie. „Nepýtal sa ma, či ho má dať alebo nie. Povedal: Dám ho a hotovo.“ Devätnásťročný Vlado však musel najprv otca presvedčiť na tréningoch i zápasoch, že má formu a talent. „Keby Vladko zle zahral, alebo by mu to nevyšlo, tak by to bolo hneď rodinkárstvo a kritika by bola obrovská.“ O majstrovstvách sveta sa ani teraz doma príliš nerozprávajú. Aby to nezakríkli.
Vlado Weiss ml. chce okrem účasti na majstrovstvách najmä hrať v zápasoch Manchester City. Budúcnosť príliš neplánuje, čo sa má stať, to sa stane. Keď príde ponuka, zváži ju. „Nech je vždy len zdravý a všetko potom pôjde,“ želá si jeho mama Marta. Z plachého Vlada Weissa vyrástol v Anglicku skromný, citlivý mladý muž. „On tú slávu ani nestíha vnímať a ja mu vždy v správe napíšem: Vladuško, zostaň vždy taký skromný a pokorný, aký si. A on mi odpíše: Maminka, samozrejme, veď vieš, aký som.“