"Klasický kapor v trojobale sa dostal na vianočný jedálny lístok až v 50. rokoch minulého storočia,“ objasňuje záhadu etnologička Katarína Nádaská. Priniesla ho mestská vynaliezavosť, chytľavá socialistická propaganda a po lopate... aj jeho slovenská dostupnosť. Neľakajte sa. Ryba má v slovenských dejinách jedenia svoje stabilné miesto už nejaké to storočie.
"Do nášho pôstneho kresťanského jedálneho lístka patrí už od čias apoštolov, pretože je to vlastne jediné pôstne mäso,“ vysvetľuje etnologička Rastislava Stoličná zo Slovenskej akadémie vied. "Pôsty boli v stredoveku veľmi dlhé, a tak ako sa šírilo kresťanstvo, zakladali sa u nás rybníky a chovali sa najmä kapry.“ Aby nám našinec neumrel od hladu...
Predkovia však mali evidentne väčší zmysel pre zdravú výživu - jedli totiž rybu varenú, pečenú poprípade nakladanú. Nie však všetci. Šlo skôr o zvyk z bohatšieho mestského prostredia, pretože ľudia na vidieku často ani na tú rybu nemali... Majonézu, nočnú moru fit menu, pridali do kyslého zemiakového šalátu tiež gazdinky z mestského prostredia v 50. rokoch.
Čo našinec... to kapustnica
Ak chcete niečo, čo kričí slovenskými tradíciami, kapustnici vám určite ulahodí. Ako píše Ján Kamenistý v knihe Kapustnica, kapusta robí nášmu národu spoločnosť už od nepamäti. "Dostala sa sem od Stredozemného mora a jej pramater sa nazývala Brassica oleracea - krížnatá rastlina, ktorá rástla na nadivoko.“ A na Vianoce sa tento národný poklad pripravuje väčšinou podľa vierovyznania. "Štedrý deň je stále pôst, teda nie pre evanjelikov, ktorí si kapustnicu doprajú aj s klobáskou či údeným mäsom. Katolíci ju majú s hubami a sušenými slivkami,“ hovorí Nádaská. Naši predkovia ju zahusťovali šošovicou, fazuľou či sušenými hŕbami a slivkami. Ako sa s trochou humoru hovorí - koľko Slovákov - toľko druhov kapustnice. A, samozrejme, každý má na vianočnom stole tú "najlepšiu“.
Starý Slovák = zdravý Slovák
Štedrý večer je ten posledný nešťastník pôstneho obdobia. No pre našich predkov znamenal najmä hojnosť. Nie takú dnešnú: všetkého veľa, tam šlo skôr o rôznorodosť a počet chodov. Podávalo sa ich sedem až deväť a každý chod mal svoj zmysel. "Napríklad šošovica, tým, že je okrúhla, pripomína peniaze, a preto nemohla chýbať na vianočnom stole, aby ich bolo nasledujúci rok dostatok. Cesnak mal odohnať zlých démonov, oplátky, ktoré piekol miestny učiteľ, symbolizovali pre katolíkov hostiu,“ pripomína Nádaská. Jedálny lístok sa menil podľa regiónu, no určite sa tam našla kapustnica, opekance s makom (pupáky, melance či obaľky), ryba, rôzne kaše - napríklad dnešná krupičná sa volala Ježiškova kaša.
A, samozrejme, nemohli chýbať dezerty. Zabudnite však na šľahačkové zákusky. Naše staré mamy a ich staré mamy piekli koláče z kysnutého cesta. "Štedrák či mrváň, orechové a makové záviny a tvarohovníky. Väčšinou šlo o veci, ktoré boli okolo gazdovstva.“
Aj keď deväť chodov znie pre moderného človeka, ktorý po vianočnom čase strávi január vo fitnescentre bizarne, naši predkovia jedli rozumnejšie a zdravšie. "Porcie boli totiž malé a jedným chodom bolo napríklad jablko,“ opisuje Stoličná.
Štedrovečerný stôl s kaprom a majonézovým šalátom je už výdobytok polovice minulého storočia. Odborníci na zdravú výživu síce krížia prsty a posielajú vyprážaného kapra do mastného nezdravého pekla, ale bežný smrteľník si ho raz za rok predsa len dopraje. Ak nepatrí medzi vaše obľúbené jedlá, pokojne ho vymeňte za lososa či krevety. Veď ešte zostáva kapustnica či tradičné hriatô. Však to poznáte, aby bola spokojná aj vaša stará mama. Chutné Vianoce!