Ilustračná snímka
Odhliadnuc od Biblie, je tvorcom najcitovanejšej knihy sveta. A už v 18. storočí vyvrátil mýty, ktoré nás (aj) vďaka Európskej únii strašia dodnes. Znalec ľudských túžob. Adam Smith.
Keď sa Margaret Thatcherová stala premiérkou, nariadila, aby členom vlády rozdali kravaty so Smithovou podobizňou. Mal to byť signál, že politika sa ponesie v duchu jeho myšlienok. Čo to bolo za muža, ktorého ani dnešní ekonómovia neváhajú nazvať revolucionárom pre 3. tisícročie?
Spoľahnite sa na sebectvo
„Tým, že ľudia sledujú len svoj vlastný záujem, slúžia často záujmom spoločnosti účinnejšie, než keby sa o to vedome usilovali.“ Jeden z najznámejších a zároveň najkontroverznejšie chápaných výrokov Adama Smitha na prvý pohľad neprezrádza, že jeho autor bol človek neobyčajne citlivý a empatický, ktorý neveril, že spoločnosť môže byť šťastná, ak väčšina z jej členov žije v chudobe. Za Smithovými slovami o tom, že pri ľuďoch sa nemáme spoliehať na ich ľudskosť, ale na ich sebectvo, však nie je glorifikácia egoizmu, ale prenikavý vhľad do fungovania spoločnosti. Bez ohľadu na to, aký rok sa práve píše. O tom však neskôr.
Teraz na chvíľu zabudnime na súčasnosť a prenesme sa do Škótska polovice 18. storočia, kde mladý Adam, matkou zbožňovaná polosirota, jedináčik a pre väčšinu svojho okolia čudák a chodiaca encyklopédia v jednom, hltá filozofiu na univerzite, zažíva nešťastnú lásku (po tejto skúsenosti sa už nikdy neožení) a citlivo vníma vrcholiaci feudalizmus. „Bola to doba, keď väčšina ľudí nemohla vlastniť pôdu, sťahovať sa, či slobodne podnikať,“ približuje Ján Lisý, dekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Čo sa týka ekonomického svetonázoru, prevládal merkantilizmus, podporujúci silnú kontrolu a riadenie spoločnosti i trhu zo strany štátu.
Premeň trh, oslobodíš človeka
A hoci mladý Adam inklinoval najmä k etickým otázkam – istý čas dokonca ašpiroval na kňazskú dráhu – čoskoro pochopil, že kľúčom k premene vtedajšej spoločnosti a vyslobodeniu ľudí z biedy je práve premena hospodárstva, teda i fungovania trhu. Jeho úvahy, v ktorých odvážne napredoval proti prúdu vtedajšieho presvedčenia, vyústili do prelomového diela Teória mravných citov, ktorým si získal rešpekt vtedajšieho intelektuálneho sveta. „Odmietol v nich vízie o možnosti centrálneho riadenia spoločnosti. Veľmi zreteľne si uvedomil, že spoločnosť nemožno riadiť ako stroj či továreň vzhľadom na vysokú mieru neistoty a nepredvídateľnosti spoločenského vývoja,“ píše český ekonóm Jiří Schwarz v zborníku Adam Smith Semper Vivus. Mimochodom, to, k čomu Smith dospel intuíciou a pozorovaním, dnes vedci potvrdzujú pomocou zložitých matematických modelov.
A od tejto Smithovej myšlienky už bol len krok k tvorbe jeho už spomínanému konceptu o užitočnom sebectve, ktorý rozpracoval v kultovom diele Bohatstvo národov.
Polievková teória
A tak ako je to teda s tým prospešným egoizmom? Ján Lisý ho objasňuje na ,polievkovej teórii’. „Objednáte si v reštaurácii polievku, no čašník vám ju prinesie chladnú. Tak mu ju vrátite. Čašník ju musí odniesť nazad do kuchyne, kde mu vynadá kuchár... A nakoniec kvôli nej neprejde sto krokov, ale tristo. Z toho vyplýva, že teplú polievku mi donesie nie preto, že by mi chcel dobre, ale preto, aby mal menej práce.“
Podobné úvahy a pozorovania sa Smithovi stali východiskom pre teóriu spontánneho poriadku v spoločnosti, ktorá úzko súvisela s jeho vôbec najznámejšou myšlienkou: o neviditeľnej ruke trhu. Zjednodušene povedané: Smith veril, že spoločnosť si pri prirodzenom napĺňaní rôznorodých potrieb jednotlivých ľudí poradí lepšie (a skôr zbohatne), ako keď sa do toho bude miešať štát. „Veril v možný súlad morálky a trhu, pričom trh definoval „ako ,hru s pozitívnym súčtom’, kde jeden nezískava na úkor druhého,“ objasňuje Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. A na Smithove slová krátko nato skutočne došlo.
Smith ako protijed
Pokušenia spreneveriť sa slobodnému trhu však podľa ekonómov nie sú ani zďaleka zažehnané. Ba naopak: prízraky obmedzovania slobody opäť povstávajú. Najčastejšie z útrob Európskej únie. Sugestívne to opisuje Peter Gonda v článku pre Konzervatívne listy: „Majetok jednotlivca neakceptujúceho vládnu ponuku v súvislosti s ,verejným záujmom’? Vyvlastniť! Značné zisky? Regulovať! Veľké rozdiely v príjmoch? Zdaniť bohatších! Nízka cena cukru? Stanoviť jej minimum! ,Nekalo konkurenčné’ dovozy? Zaviesť clá a dovozné kvóty!“
A protijed na tieto zhubné nápady je pritom už viac ako dvesto roky s nami – tvrdia ekonómovia. Stačilo by oprášiť Adama Smitha.
Život Adama Smitha
- zakladateľ modernej ekonómie a "otec" hospodárskeho liberalizmu narodil sa v Kirkcaldy v Škótsku, presný dátum jeho narodenia nie je známy, pokrstený bol 5. júna 1723
– ešte pred narodením mu umrel otec, v 4 rokoch ho uniesli Cigáni, čoskoro sa však vrátil k matke
– v pätnástich rokoch začal študovať filozofiu na Univerzite v Glasgowe, už ako 28-ročný sa tu stal profesorom logiky
– v roku 1759 vychádza jeho dielo Teória mravných citov, kde rieši, ako ľudská komunikácia závisí od náklonnosti a pochopenia medzi hovoriacim a načúvajúcim
– v roku 1763 sa stal tútorom mladého vojvodu, na cestách po Európe so svojím žiakom stretol i Voltaira, Rousseaua či Turgota
– v roku 1776 vychádza jeho najslávnejšia kniha Bohatstvo národov, po ktorej sa stal slávnym
– nikdy sa neoženil, o domácnosť sa starala jeho matka, ktorá zomrela päť rokov pred ním
– v roku 1778 bol vymenovaný za colného komisára
– v roku 1790 podľahol bolestivej chorobe
Zdroj: Wikipédia
Smithove teórie v kocke
Bol autorom myšlienky o neviditeľnej ruke trhu: dokazoval, že trh si najlepšie poradí bez štátnych zásahov.
Vyznával teóriu spontánneho poriadku, teda prirodzenej slobody v spoločnosti.
Veril v „užitočný“ egoizmus: že spoločnosť bude najlepšie fungovať, ak ľudia budú sledovať svoje vlastné záujmy.
Etické normy považoval za mantinely ľudského konania, nie za motiváciu činnosti.
Konkurenciu považoval za prejav vášnivej túžby po zlepšení vlastných životných podmienok, túžby, ktorú si prinášame už z materského lona a ktorá nás sprevádza až do hrobu.
Štátne zásahy pripúšťal v krajných prípadoch: hrozby vojenského a ekonomického charakteru.
Úlohou štátu je podľa neho byť podnikateľsky aktívny tam, kde nie je záujem zo strany súkromníkov.
Rozpracoval tvorbu a príčiny bohatstva jednotlivcov a národov. Tvrdil, že podstatný zdroj bohatstva pochádza z výroby a deľby práce. (A nie zo zahraničného obchodu, ako verili jeho súčasníci – merkantilisti.)