Pre niekoho sa začalo podnikanie ako sen alebo záľuba, pre Romana Cerulíka to bolo východisko z núdze. Ale také, vďaka ktorému patrí už viac ako 26 rokov k najúspešnejším slovenským podnikateľom. „Mal som 22 rokov, bol som vyučený krajčír, ale robil som kožušníka. Už viac ako dva roky som bol bez otca, ktorý zomrel, a zarábal som 600 Kčs. Otec bol poštár a ja som mal troch súrodencov. Nemal som na ružiach ustlaté,“ spomína dnes Cerulík, ktorý rozbiehal svoj kožiarsky biznis a spoločnosť K CERO tiež ešte za socializmu a boril sa tak okrem mladého veku aj s nemilými podmienkami režimu.
Už roku 1988 sa mu podarilo podnikať na plný úväzok. „Trvalo mi šesť mesiacov napriek oficiálnym straníckym a štátnym vyhláseniam, že v službách bude súkromné podnikanie povolené, aby som presvedčil vtedajších úradníkov na vydanie povolenia na podnikanie. Dostal som ho po pol roku v marci 1988. Najviac ma hnevala nehorázna výška dane z príjmu pre slobodného – neženatého človeka až 80 percent.“ A aj keď si vtedy veľmi chcel dorobiť maturitu, nepodvolil sa diktátu režimu, ktorý mu v tom bránil, a radšej rozvíjal firmu ďalej.
Prvú vlastnú dielňu mal v suteréne, bývalej mangľovni v činžiaku na sídlisku. „Na kúpu prvého kožušníckeho stroja z druhej ruky (vtedy stál 7 000 Kčs) mi chvalabohu požičala a verila, že ich raz vrátim, moja spolužiačka zo školy Kvetka Babková, za čo som jej dodnes vďačný. Samozrejmosťou je odvaha a vytrvalosť pracovať aj 16 hodín denne.“
Okrem toho, že získal náskok v skúsenostiach jeden a pol roka pred revolúciou a vybudoval si základy, na ktorých biznis výborne rástol pred revolúciou aj po nej, aj v tom čase bol apolitický. „Považujem to za svoj úspech, od začiatku môjho podnikania som bol apolitický a nezávislý. Nebol som členom žiadnej strany, teda ani KSČ.“ Rýchlo sa mu však darilo získať zákazníkov a dnes si spomína na svoj prvý predaný výrobok – kožušinové králičie ušianky – čiapky ako objednávku pre zamestnancov Plastiky Nitra.
Zmena režimu mu dala hlavne slobodu. „Dala mi slobodu pohybu cestovaním po svete a možnosť realizovať svoje sny a plány, ktoré by som v prednovembrovom režime v situácii, keď som neakceptoval svoju funkciu kandidáta KSČ, keď ma vyškrtli aj z kádrovej rezervy perspektívneho zamestnanca a tým zmrazili akýkoľvek kariérny postup v podniku, kde som sa vyučil.“
Prvé roky boli veľmi ťažké, následne po revolúcii sa podmienky a možnosti na podnikanie zlepšovali a v posledných rokoch sa podľa neho, naopak, rapídne zhoršujú. „Keď som v čase pred revolúciou za najväčšie negatívum podnikania považoval vysoké, až 80-percentné daňové zaťaženie a to, že systém nebol vytvorený, obdobie po revolúcii z môjho pohľadu považujem za zlatú éru podnikania možno do roku 2003.“ Aj v čase, keď mal 38 vlastných predajní, mal stále ambíciu zotrvať so svojou sieťou len v Československu a spoločnosť nepredal. „Čas bežal takou rýchlosťou, že sa mi teraz zdá vtipné to, že som za prvých päť rokov môjho podnikania, keď som mal 27 rokov, ,vyrobil‘ aj štyri deti," spomína s úsmevom.
V budúcnosti chce do podniku zapojiť teda práve svoje deti. „Máme ešte veľa nezrealizovaných projektov, avšak budúcnosť vidím predovšetkým v nástupe mojich detí, ktoré majú už taký vek a dosiahnuté vzdelanie. že môžu preberať aktivity K CERO vrátane aktivít realitného biznisu divízie K CERO INVEST v oblasti projektov vlastných nehnuteľností,“ dodáva.
Prečítajte si aj:
So spevom skončil. Dnes Karol Konárik úspešne podniká
Začínal s bufetmi, dnes jeho víno poznajú vo svete
Šiel proti režimu. Preto dnes patrí medzi najlepších