Odchody prvých vojakov sprevádzali oslavy. Snímka: wikipedia.org
Mobilizácia: Takto sme vyprevádzali mužov a synov
Zvuk bubnov a strohá mobilizačná vyhláška. Píše sa 28. júl 1914, utorok, a obyvatelia slovenských miest a dedín sa práve v tejto chvíli vzdávajú akejkoľvek nádeje, že atentát na rakúsko-uhorského následníka trónu zostane bez ohlasu.
„Dôverujem v chrabrú armádu Rakúsko-Uhorska, naplnenú sebažertvujúcim oduševnením. A dôverujem vo Všemohúceho, že mojim zbraniam dá víťazstvo.“ Vyhlásenie vojnového stavu, podpísané cisárom Františkom Jozefom, a uverejnené v Národných novinách, zastihne Slovákov uprostred letných poľnohospodárskych prác. Nie najlepšie načasovanie.
Povolaní sú nielen 21- až 24-roční vojaci vo výkone základnej vojenskej služby, ale prakticky všetci muži do 42 rokov. Výnimkou sú len zamestnanci nenahraditeľní pre chod verejnej správy, zdravotníctva či ekonomiky. A tí, ktorí sa v tejto skupine ocitnú na základe protekcie či korupcie. Inak (a napodiv), mobilizácia prebieha pomerne hladko, ojedinelé protesty sú udusené v zárodku. „Všetci v tom čase verili, že najneskôr ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.