Dnes uplynie presne 15 rokov od smrti hudobníka, skladateľa a humoristu Jara Filipa. O ňom, ale aj o návrate z Ruska na Slovensko sme sa rozprávali s jeho dcérou Dorotou Nvotovou, ktorá ho stihla skutočne spoznať až rok pred jeho smrťou.
Fascinuje ma otvorenosť, s akou o komplikovanom vzťahu s vaším otcom bez problémov komunikujete s médiami. V čom to má pre vás zmysel?
Som otvorená vo všetkom, nielen v tomto. Je to moje základné nastavenie. Proste som otvorená. Vždy. A je to veľmi oslobodzujúce.
Pýtam sa to aj preto, lebo tento váš postoj je v priamom kontraste s postojom, ktorý zastával Jaro Filip. Ako a vďaka čomu ste sa dokázali vyrovnať s tým, že ako otec a dcéra ste sa stretli, až keď ste mali šestnásť? Aj to vďaka vašej iniciatíve?
Vyrovnávala som sa s tým ťažko. Ale len do momentu, kým som ho spoznala. Teraz síce otvorená som, ale celé tie roky, čo ja som vedela, kto je mojím otcom a moji rodičia netušili, že to viem, som mlčala ako hrob. Mala som pocit, že to nemám vedieť, že to je niečo zlé. V puberte je potom človek otvorenejší, viac experimentuje a riskuje. Tak som to riskla a ozvala som sa mu. Teda, napísala mu asi 13-stranový list a poslala mu ho do rádia.
A potom ste s ním boli v intenzívnom kontakte až do jeho smrti, ktorá však prišla už o rok nato. Čo vás za tento čas stihol „naučiť“ a ako vás inšpiroval?
Nestihol ma naučiť nič. Skôr len žasol, čo všetko som sa dokázala naučiť sama. Boli sme jeden druhým navzájom strašne ohúrení – najviac tým, ako veľmi sme si duševne podobní. Vytáčalo ho, že nemám rada Phila Collinsa, a mňa zas to, že neznáša cestovanie. Ale všetko ostatné úplne sedelo.
Jeho aktivity boli pomerne rôznorodé. Čo z jeho tvorby vás oslovuje najviac? A teraz nemám na mysli len tú hudobnú tvorbu.
Z jeho tvorby ale ma ale najviac oslovuje práve tá hudobná. Ako textár nemal až také „gule“, ani ako herec nebol vysoko nadpriemerný. Ale ako muzikant, ktorý dokáže skomponovať piesne, čo vám vždy postavia všetky chlpy na tele – v tom bol jeden z najlepších.
Na ktoré zážitky s ním spomínate najradšej?
Žiadne nemáme – sedeli sme v Stoke, kecali a rehotali sa. Neboli sme spolu na výlete ani sa kúpať – nevedel plávať a odsudzoval, že to v lete robím – neboli sme na dovolenke, na koncerte, proste sme stihli len sedieť v krčme pri tom istom stole a pokúšať sa aspoň očami a ústne doháňať zameškané.
Mal pomerne vzácnu schopnosť všetko odľahčiť. Dokázal to aj vo vzťahu k sebe samému?
Nie. Aspoň ja ten pocit nemám – ale sú ľudia, čo ho poznajú lepšie. Naoko sa iste o to snažil, ale v skutočnosti mal podľa mňa zo svojho vnútorného sveta úzkosť.
Hovorí sa o ňom, že bol pomerne lenivý. Inak povedané, že jeho tvorba vznikala veľmi ľahko a spontánne, že to preňho vlastne ani nebola práca. Spoznali ste ho takto aj vy?
On nebol lenivý – bol akčný ako sviňa. On len nechcel robiť zbytočné veci. Načo nad niečím sedieť týždne, šprtať sa v tom, až kým sa to celé nedoondí, keď to môže byť hotové raz-dva? Jednoducho nedával niektorým veciam takú strašnú vážnosť – to je celé. To je práve to odľahčenie. Ja to tiež robím tak. Rýchlo, intuitívne a hotovo. Žiadne plánovanie, špekulovanie.
Badáte nejaké Jarove črty aj na vašom synovi Filipkovi?
Sarkastický humor. Je to neuveriteľné, ale už v tomto veku rozumie čiernemu humoru. Keď hodím nejakú ironickú poznámku, tak sa začne smiať. A najviac sa teší, keď môže urobiť nejaké huncútstvo, niečo, čo je zakázané. Je hravý, ako bol aj Jaro.
A v čom vás materstvo najviac prekvapilo a ako sa vám popri ňom darí stíhať toľko aktivít?
Zistila som, že viem byť trpezlivá. Túto vlastnosť som nikdy nemala a ani nemám, keď ide o iné veci ako o moje dieťa. A zistila som, že predsa len niekde mám aj brzdu. Vždy som si myslela, že viem ísť iba na plný plyn až do zničenia, no zrazu som v sebe objavila aj pud sebazáchovy. A ako sa mi darí všetko stíhať? Robím rýchlo a málo spím. Keď je Filipko hore, tak som vždy s ním.
V lete sa sťahujete nazad na Slovensko. Podpísalo sa pod to aj niečo iné ako fakt, že Saudská Arábia, kam ste sa pôvodne chystali, sa stala príliš nebezpečným miestom pre život?
Áno, jediný dôvod bola bezpečnosť na Strednom východe . Mali sme ísť buď do Saudskej Arábie, alebo do Spojených arabských emirátov, ale poslednou kvapkou bol nedávny výbuch v Kuvajte. Vtedy som zavelila: „Dosť! A ide sa domov!“ Keby som si mohla vybrať napríklad Nepál alebo Indiu či nejakú mierumilovnú krajinu v Ázii, hneď by som šla. Tam však manžel nezoženie prácu. V jeho odbore jej je najviac na Strednom východe.
S akými pocitmi sa sem budete vracať? Čo vás teší a čo vás desí - prípadne len neteší - na tomto návrate, na predstave opätovného žitia na Slovensku?
Strašne sa teším. Ako malé decko. Mám pocit, akoby som išla do nejakej novej exotickej krajiny. Dokonca mám aj cestovnú horúčku. Viem si predstaviť, že budem po Bratislave behať s bedekrom a foťákom. Teším sa na všetko okrem tupej zakomplexovanej rasistickej Slovače. Ale aj proti tomu iste budem opäť nejako bojovať. Projektmi s Rómami, textami svojich piesní a inými aktivitami.
Na čom momentálne pracujete? A vynárajú sa vám už teraz nejaké konkrétne tvorivé plány v súvislosti s príchodom na Slovensko?
Haha, ja som nikdy nemala v plánoch diery, ja ich musím len riediť (smiech). Komponujem pesničky na svoj ďalší album, chcem veľa koncertovať a chcem sa vrátiť do filmu. Ale ešte aspoň rok zostanem na materskej a chcem sa venovať Filipkovi. Chcem mať čajovňu a nepálsku vývarovňu spojenú s etno obchodíkom, kultúrnym centrom s jogou a ajurvédou, chcem tiež urobiť ďalšiu rómsku superstár, a iné rómske projekty, chcem... no vlastne všetko.
Váš vzťah k Moskve nikdy nebol najpozitívnejší, čo vám však na nej bude predsa len chýbať?
Mestské parky, ktorých je tu neúrekom, môj obľúbený džezový klub, všadeprítomné, veľmi chutné a lacné suši, metro, 6-percentné mlieko, ruská zmrzlina, pouliční muzikanti, bábušky na trhoch.
A ako vnímate informovanie slovenských médií o Rusku? V čom nie sú v zhode s realitou tie „mienkotvorné“ (a prirodzene antiputinovské)? A tiež ma zaujíma Váš názor na vzmáhajúce sa slovenské „rusofilstvo“ na strane druhej.
Oba extrémy sú pritiahnuté za vlasy. Ja som názorovo niekde v strede. Putina neznášam, ale nemám rusofóbiu. Obe čierno-biele polohy sú mimo reality. A rusofili? Je mi to smiešne, hlavne preto, že väčšinou ide o ľudí pod 30 rokov – nezažili, nevideli, nepamätajú.
V jednom rozhovore ste spomínali, že drvivá väčšina Rusov – aj tých mladých – je natoľko beznádejne pod vplyvom proputinovskej propagandy, že ste aj vy sama rezignovali z akýchkoľvek polemík s nimi. V čom vidíte nádej pre Rusko?
Neviem. Oni sú ako ovce, čo chcú nasledovať dobrého a silného pastiera, a zároveň byť zastrašované a zaháňané jeho psami. Mám pocit, že väčšine to vyhovuje. Opozícia existuje – ale je malá, slabá a asi aj bezmocná. Držím jej palce. Myslím si, že ak sa tu nejaké ľady pohnú, tak to bude až vtedy, keď prídu o všetko, čo im demokracia za posledné dve desaťročia priniesla. Možno potom sa nejako väčšinovo spamätajú. Ale zas ten Putin nie je blbý. Je to sviňa, ale sprostý nie je. Lepí diery tak, aby naoko všetko vyzeralo fajn. Každý deň je v telke a furt ľuďom niečo vysvetľuje, má úžasný marketing, je to ich popstar.
Kto je Dorota Nvotová
Hudobníčka, speváčka, herečka a majiteľka cestovnej kancelárie Fulmaya Travel sa narodila 27. októbra 1982. Je dcérou Jara Filipa a herečky Anny Šiškovej, ktorá ju vychovávala s Jurajom Nvotom. Na svojom konte má účinkovanie v ôsmich filmoch, vydala štyri hudobné albumy a osobný cestopis Fulmaya. Dlhé roky pôsobila v Nepále, aktuálne žije v Moskve, odkiaľ sa v auguste sťahuje na Slovensko. Je tretí raz vydatá, s manželom Martinom Luteránom vychováva syna Filipa.
Kto bol Jaro Filip
Skladateľ, hudobník, herec, dramaturg, humorista a tiež – povedané slovami autora jeho životopisu Mariana Jaslovského – „človek hromadného výskytu“. Narodil sa 22. júna 1949 v učiteľskej rodine v Hontianskych Moravciach a začiatkom 60. rokoch začal študovať na konzervatóriu. Neskôr absolvoval aj štúdium dramaturgie a scenáristiky na VŠMU.
Medzi jeho najvýznamnejšie hudobné počiny patrí dlhoročná spolupráca s Dežom Ursinym či s dvojicou Milan Lasica a Július Satinský, s ktorými nahral kultové albumy Bolo nás jedenásť či Sťahovaní vtáci. Skladal aj scénickú a filmovú hudbu, napríklad k snímke Na krásnom modrom Dunaji. Najznámejšie Filipove hity však pochádzajú zo spolupráce s Richard Müllerom: Cigaretka na dva ťahy, LSD, Milovanie v daždi... Müller sa chystá zložiť mu poctu jesenným turné s názvom 15 rokov bez Filipa.
V 90. rokoch sa preslávil ako trefný komentátor spoločenského diania. Či už v rámci televíznych relácií Apropo plus, Telecvoking (spoločne so Štefanom Skrúcaným, s Mirom Nogom, so Zuzanou Tlučkovou, s Rasťom Piškom či so Stanom Radičom) alebo v Rádiu Twist, kde sa preslávil reláciami Záložňa a Noční vtáci.
Ako zanietený fanúšik a propagátor internetu spoluzakladal v roku 1997 prvý slovenský internetový magazín Sieťovka. Účinkoval v divadle aj vo filme, mnohí za vrchol jeho hereckého umenia považujú stvárnenie titulnej postavy v životopisnom filme Albert. S manželkou Evou mal tri deti: synov Jara a Lea a dcéru Evu. Dcéru Dorotu splodil s herečkou Annou Šiškovou.
Zomrel 11. júla 2000 na srdcový infarkt.