Jedna je Slovenka, druhá Češka. Jedna vyrastala v kompletnej, druhá v rozvedenej rodine. Obe od mladosti túžia po deťoch a nič na tom nemení ani fakt, že každá z nich má od roku 2009 v občianskom preukaze vpísané slovíčko: registrovaná.
Príbeh Vandy
„Ja sa svojou orientáciou zásadne netajím,“ priznáva hneď na úvod tridsaťosemročná Vanda Pálková, Slovenka, ktorá od osemnástky žije aj s rodinou v Česku. „Ľudí to zväčša zaskočí a habkavo vysvetľujú, že ešte nikdy nestretli človeka, čo žije v registrovanom partnerstve.“ Šok je o to väčší, že atraktívna obchodná riaditeľka v kostýme im akosi nezapadá do ich stereotypnej – a treba povedať, že aj naivnej – predstavy o lesbičke s hrubým hlasom a maskulínnymi rysmi. Svoju orientáciu si Vanda uvedomila pomerne neskoro. Mala už po dvadsiatke a za sebou pár vzťahov s mužmi, keď ju raz kolegyňa zaskočila bozkom. „Bol to šok. Okamžite som si uvedomila, že je to so mnou celé možno ,inak‘.“ Po prvom – utajovanom – vzťahu prišiel ďalší, ktorý odhalila Vandina mama. „Nazrela mi do telefónu, čo nikdy predtým nespravila, a iba mi sucho oznámila: Nájdi si chlapa.“
Hoci s rodinou mala vždy výborné vzťahy, túto vetu prijala ako signál, že na jej prípadný coming out ešte nie sú pripravení. A vlastne ani ona sama. Do cesty jej prišla pracovná ponuka v Prahe, a tu – mimo drobnohľadu svojich rodičov – sa mohla slobodnejšie venovať sebapoznávaniu. „V práci som svoju orientáciu hneď na rovinu priznala a nikto s tým nemal problém. Ja som však ešte istý čas tápala. Keď som bola v koncoch, navštívila som psychológa. Výsledkom bolo, že som si za výdatnej podpory mojich kolegov vytvorila profil na internetovej ,zoznamke‘.“
Prečítajte si aj:
Sme dve matky. A spolu vychovávame dve deti
Máme osem detí. Ale dá sa to zvládnuť
Týždeň s mamou, týždeň s otcom. Naše dieťa má viac domovov
Rada by som raz spoznala dcérinu mamu
Vanda a Nikol. Snímka: archív respondentiek
Príbeh Nikol
O sedem a pol roka mladšia Nikol Votočková zažila „prvý otras identity“ ako 17-ročná. Stalo sa tak na babskom výlete, kde na ňu počas táboráka nečakane siahlo staršie dievča z partie. „Prebehol mnou neuveriteľne intenzívny pocit,“ spomína po rokoch Nikol, dnes pracovníčka mestskej polície a realitná maklérka. V tom čase mala priateľa a tento zážitok ju hlboko znepokojil. "Dlho som sa trápila, pokladala som to za nenormálne.“ Rok nato sa so svojím tajomstvom zverila mame: že vlastne necestuje
za Vaškom, ale za Martinou. „Prijala to veľmi ťažko, týždeň v kuse plakala. Napokon sa slova ujala babička, rázna to žena, a okamžite mi dohodla stretnutie so sexuológom.“ Ten napokon pomohol nielen Nikol, ale najmä mamke a babičke: vyrovnať sa s nečakanou situáciou. „Dnes už mama nemá problém pred nikým priznať, že jej dcéra žije so ženou,“ hovorí Nikol.
Spoločný príbeh
Ich zoznámenie na internetovom portáli obom prinieslo do života zásadný zlom. „Stretli sme sa pár dní po prvom kontakte a pre obe to bola láska na prvý pohľad. Večer sme skončili v kine na filme Bathory, dodnes sa usmievame, keď niekde začujeme titulnú pieseň,“ smejú sa po rokoch. Udalosti nabrali veľmi rýchly spád. „Po mesiaci som sa o vzťahu s Nikol zverila mame, ktorá to prijala s pochopením, úplne inak ako pred rokmi. Otec ma iba objal a povedal: okej,“ spomína Vanda.
Obe rodiny však ešte čakal menší šok: keď im oznámili, že si kupujú spoločne dom a idú uzavrieť registrované partnerstvo. Zdalo sa im to priskoro, no Vanda a Nikol cítili, že tých deväť mesiacov im na preverenie vzťahu bohato stačilo. Túžili po tom, aby svoj vzťah spečatili aj pred spoločnosťou a zaviazali sa k celoživotnej starostlivosti jedna o druhú. Po nečakaných komplikáciách pri hľadaní vhodného miesta na obrad si vďaka ústretovej matrikárke napokon vymenili prstene v Kladne.
„Odmietli nás i tam, kde by sme to nečakali, no naša ,svadba‘ napokon dopadla výborne.“
Vandu ťažilo už len jedno: starí rodičia, ktorí stále o ničom netušili. „Obaja žijú v maličkej dedine na Slovensku, chodia do kostola... a tak som sa akosi nevedela odhodlať povedať im to,“ priznáva Vanda. Napokon zasiahla prozreteľnosť. Jej kolega sa totiž ocitol v tetovacom salóne u vzdialeného člena Vandinej rodiny a v rámci debaty mu prezradil, že „Vanda je veľmi tolerantná šéfka a bodaj by aj nie, keď sama žije s manželkou“. Táto informácia sa začala po rodinných príslušníkoch šíriť rýchlosťou blesku, a keďže to chcela starkým povedať sama a osobne, sadla do auta a vydala sa na Slovensko. „,A čo ten tvoj pes, nie je sám doma?‘ spýtala sa ma starká, keď už sme sedeli za stolom. Vravím jej: ,Neboj nič, nie je.‘ A starká, potešená, že jej najstaršia vnučka má konečne vzťah: ,Ty máš nejakého chlapa, však?‘ Pokrútila som hlavou. ,No, nechceš mi vari povedať, že máš ženskú?‘ Pritakala som, na čo sa starký len tak odboku spýtal: ,A si šťastná?‘ A ja na to: ,Maximálne.‘ ,Tak je všetko v poriadku.‘ Po tomto ich nádhernom prijatí mi padol zo srdca taký kameň, až som sa tam pred nimi rozplakala ako päťročná.“
Po šiestich rokoch
Dnes sú vzťahy v oboch rodinách doslova idylické. Všetkým jej členom leží na srdci len jedno: dieťa. „Vrátane starkých, ktorých názor nezmenila ani predreferendová kampaň,“ konštatuje Vanda. Rodina je pre obe kľúčová hodnota, vnímajú ju ako naplnenie svojho života, v istom zmysle až povinnosť, ktorá prináleží každému dospelému. Aktuálna česká legislatíva však homosexuálnym registrovaným párom neumožňuje ani umelé počatie, ani adopcie. Na rozdiel od samostatne žijúcich žien. „A tak sa prekážkou paradoxne stáva naše registrované partnerstvo,“ vysvetľuje Nikol. Momentálne čakajú na možnú zmenu legislatívy, tá sa však nejaví príliš reálne.
Ako otvorenú možnosť si preto nechávajú aj formálny „rozvod“, ktorý prebieha podobne ako pri manželstve, prípadne umelé oplodnenie v cudzine. Ani jedna z týchto možností však nie je v súlade s ich vnútorným presvedčením. „Je to strašná predstava, že sa teraz budeme deliť o majetok a ťahať po súdoch. Navyše, Vandu limituje vek a mňa zas ťažkosti s obličkami.“ Svorne konštatujú, že ich predstava o výchove spoločného dieťaťa sa ocitá v úzkych. Česi totiž vysielajú jasný signál: s takýmito adopciami nesúhlasíme. Pre nich má však možnosť osvojenia kľúčovú hodnotu: zaistí im, aby v prípade smrti jednej z nich mala tá druhá na dieťa nárok. Sna o rodine sa zatiaľ nevzdávajú. Bez dieťaťa im predstava vlastnej budúcnosti totiž pripadá neznesiteľne prázdna.