Zneužívanie žien sa netýka len mladých žien, ktoré mnohokrát nemajú na výber, ale aj malých dievčat.
Je krásna. Má možno dvadsaťtri, ale možno iba šestnásť. Kambodžské dievčatá vyzerajú mladistvo, ich vek sa odhaduje ťažko. On je beloch, má po šesťdesiatke, plešinu, šediny okolo uší, a pred sebou tlačí pestovaný pupok. Drží ju za ruku a hrdo kráča ulicou. Dnes patrí tá kráska jemu.
Za vychytené centrum sexturizmu je považované Thajsko, ale v posledných rokoch je čoraz vyhľadávanejšou destináciou aj susedná Kambodža. Dôvod? Je lacnejšia a ak máte peniaze, môžete tu beztrestne robiť takmer čokoľvek. Predstavte si, že by na Slovensku bolo zakázané pitie piva. Zároveň by ste si ho však, tak ako teraz, mohli kúpiť v každom supermarkete, reštaurácii či krčme. Tak je to v Kambodži s prostitúciou. Je síce nelegálna, ale hlavne na miestach, kde sa premelie veľa turistov, na ňu narazíte na každom kroku.
„Ahoj, ako sa voláš? Odkiaľ si?“ pýta sa mladá Kambodžanka a prisadne si na múrik pri rieke, ktorá lemuje promenádu v hlavnom meste Phnom Penh. Po krátkej konverzácii na otázku, čo robí, bez okolkov odvetí: „Hľadám mužov. Nemáš záujem?“ Z jej priamosti mrazí. Žiadne vykrúcačky či lacná romantika. Podobné ponuky prichádzajú niekoľkokrát denne. Beloch je automaticky považovaný za zákazníka. Za niekoho, kto si prišiel užiť s miestnymi kráskami.
Hodinka rozkoše za 20 eur
Presné štatistiky nejestvujú, ale podľa odhadov sa prostitúciou v krajine živí až 100-tisíc žien a dievčat, z toho tretina má menej ako 16 rokov. Ich služby denne využije 20- až 30-tisíc zákazníkov. Kde sa to v tejto zabudnutej krajine, desaťročia sužovanej vládou Červených Khmérov a občianskou vojnou, vzalo? „Začalo sa to v roku 1992, keď prišli mierové jednotky OSN. Dovtedy tu nebol žiadny sexpriemysel, ale vojaci vytvorili dopyt,“ vysvetľuje Eric Meldrum, šéf miestnej pobočky organizácie Sisha, ktorá pomáha obetiam obchodovania s ľuďmi.
Malé dievčatá niekedy sami rodičia (ne)vedomky ponúkajú, aby si lepšie zarobili.
Prostitúcia je v krajine spoločensky akceptovaná a priživuje sa na nej celá krajina. Za peknými dievčatami totiž prichádzajú peniaze – teda turisti. Tí oproti domácim bežne platia za jedlo či služby aj trojnásobné ceny. A ak chcú dievča, stačí lusknúť prstami. Na systém sú napojení napríklad aj šoféri tuk-tukov, čo sú miestne taxíky. Sami vás na ulici oslovia, neraz sa ponúknu, že vás za dievčatami odvezú zadarmo. Províziu dostanú od prevádzkovateľa bordelu. Zvyčajná cena za hodinku rozkoše sa pohybuje okolo 20 eur.
„Je to lacné, ženy sú krásne, dostupné všade. Nikto nesleduje, čo tu robíte. S dodržiavaním zákonov je to bieda a pre cudzincov je veľmi jednoduché zneužívať systém. A to aj robia. Bežne vidíte 60-ročných mužov prechádzať sa so 17-ročnými dievčatami. Vôbec nemajú obavy. Pokojne sa vám pozerajú do tváre. Využívajú prevahu, ktorú majú. Berú ženy ako kus mäsa. A dievčatá to musia podstúpiť, ak chcú zarobiť peniaze pre svoje rodiny,“ rozoberá Meldrum.
Novodobé otroctvo
Otroctvo je zakázané vo všetkých krajinách sveta, a vo väčšine z nich už poriadne dlho. Napriek tomu je podľa magazínu Forbes obchodovanie s ľuďmi druhým najväčším a zároveň najrýchlejšie rastúcim odvetvím organizovaného zločinu (ročné tržby dosahujú 23 miliárd eur). Podľa odhadov je po celom svete až 21 miliónov ľudí, ktorí žijú v podmienkach spĺňajúcich atribúty otroctva. Z nich štyri a pol milióna pracuje v sexpriemysle.
Problém otroctva sa týka všetkých krajín vrátene tých najvyspelejších. Ale, samozrejme, oveľa zraniteľnejšie sú chudobné štáty s chatrnými zákonmi, políciou a justíciou. To je aj prípad Kambodže. Väčšina ľudí prežíva zo dňa na deň a je ľahkou korisťou pre priekupníkov. „Obchodovanie s ľuďmi je tu obrovský problém. Priekupníci operujú po celej krajine, presviedčajú ľudí, aby im zverili svoje deti, dospelých lákajú na prácu v kaviarni, v bare, v kaderníctve. Až na mieste vysvitne, že ide o nevestince, rybárske lode či stavby. A, samozrejme, žiadny plat nedostanú,“ opisuje Meldrum.
Obete často končia v zahraničí, v Thajsku či v Malajzii. „Vystavenie pasu stojí v Kambodži okolo 130 eur, bežný človek si to nemôže dovoliť. Tisíce ľudí denne prekračujú načierno hranice a potom navždy zmiznú,“ krčí ramenami Meldrum. Hovorí o novodobom otroctve. Obete dostávajú akurát jedlo, aby vládali pracovať. Peniaze nevidia, sú stále pod dohľadom, nocujú v uzamknutých priestoroch, často ich bijú. „Je bežné, že ľudia na rybárskych lodiach nedostávajú mzdu. Ak sa sťažujú, hodia ich do mora. Dievčatám v bordeloch takisto nič neplatia. Povedia im, že sú dlžné za to, že dostali túto prácu. Sú v situácii bez východiska. Áno, je to vykorisťovanie, novodobé otroctvo. V Kambodži sú v takej pozícii státisíce ľudí,“ dodáva.
Vlastné deti na predaj
Spôsoby obchodovania s ľuďmi sú rôzne. Meldrum vyratúva prípady, ktoré s kolegami riešil v posledných dňoch. Pedofil z Ameriky, ktorý sa pokúšal kúpiť 12-ročné dievča na sex. Tri znásilnenia detí z ulice. Pátranie po dievčati, ktoré pred štyrmi rokmi predali do Malajzie. Pár zo Západu sa pokúšal kúpiť deti, vraj na adopciu. Muž chcel predať svoju priateľku do Číny na prostitúciu. Iný pedofil z Ameriky zneužíval tri mesiace chlapcov v sirotinci. Nevestinec s neplnoletými dievčatami. „To sú len prípady, ktoré sme riešili tento týždeň,“ povzdychne si.
Mimoriadne žiadaným artiklom sú panny, ktoré sú neraz predmetom dražby v luxusných hoteloch. Nastúpia pred záujemcov a tí medzi sebou licitujú ako na trhu. Sex s pannou môže vyjsť aj na 4-tisíc eur. Iróniou je, že deti či dospievajúce dcéry predávajú priekupníkom najčastejšie ich vlastní rodičia. „Matky predávajú deti za 50 dolárov (necelých 37 eur). Neviem, ako prišli k tej sume, ale takých prípadov je veľa,“ vraví Meldrum. Rodičia niekedy naletia na sladké reči, že dieťa pôjde na adopciu, dostane vzdelanie a šancu na lepší život. Matky však často tušia, že ich ratolesti budú zneužité na žobranie či prostitúciu. Predsa však dieťa predajú. Nevidia iné východisko.
Snímky: Reuters, archív
Moje dievčatá sa môžu rozhodnúť, hovorí Slovák v Kambodži
Kým ženy v nevestincoch nemajú na výber, mnoho Kambodžaniek predáva svoje telo z vlastného rozhodnutia. Ak im chýba vzdelanie, slušnú prácu nezoženú. Často musia prispievať na živobytie rodičom a mladším súrodencom a prostitúcia je jedným z mála riešení. Pracujú v baroch či masážnych salónoch a vďaka sexu si privyrobia. V bare v prímorskom meste Sihanoukville zamestnáva niekoľko takýchto dievčat aj Slovák, ktorému tu nik nepovie inak ako Frankie. Svoje skutočné meno chce uchovať v anonymite.
Pôvodne chcel precestovať juhovýchodnú Áziu, neplánovane však ostal v Kambodži. „Zapáčilo sa mi tu, navyše som dostal ponuku prenajať si bar, tak som si povedal, že si splním sen,“ opisuje. Jeho podnik je v lokalite Night Market, kde je asi 30 barov. Do väčšiny z nich lákajú hostí pekné dievčatá. „Dostávajú každý mesiac plat, od 60 do 150 dolárov – podľa toho, ako hovoria po anglicky a aké majú skúsenosti. Zákazníci sa prídu zabaviť, zahrať si biliard, porozprávať sa. Úlohou dievčat je iba robiť im slušnú spoločnosť. Ak sú šikovné, dostanú príplatok. Tiež majú podiel z drinkov, ktoré im kúpia zákazníci,“ vyratúva Frankie.
A ak chce zákazník niečo viac? „Je to iba na rozhodnutí dievčaťa. Toto je bar. Nikoho nenútim. Ak chce, môže ísť. Akurát zákazník musí zaplatiť desať dolárov ako náhradu za to, že dievča odíde z práce,“ vysvetľuje. V Kambodži je to bežná prax, funguje tak väčšina podobných barov. Dievčatá sa k Frankiemu správajú žoviálne, kamarátsky. Zdá sa, že sú u neho spokojné. Mimochodom, Frankie vyštudoval s červeným diplomom Vysokú školu sv. Alžbety a v minulosti napríklad pomáhal deťom v Senegale. „Keď bude bar zarábať viac, chcem pomáhať aj tu. Rád by som rozbehol anglickú školu pre deti, ktoré si nemôžu dovoliť chodiť do súkromných škôl.“
Reportáž vznikla s podporou Platformy MVRO z prostriedkov Európskej komisie a SlovakAid