HITLER A SLOVENSKÝ ŠTÁT / V tretej ríši nás nechcel. No využil nás
...lebo si to prial Adolf Hitler. Je to smutné, ale zásadnejší dôvod pre vznik prvého samostatného štátu Slovákov neexistuje a nikdy neexistoval. Slovenská republika vznikla 14. marca 1939 z vôle nemeckého diktátora. Paradoxom je, že Hitler sa o Slovensko v skutočnosti nezaujímal. „Jeho pôvodné plány z 30. rokov počítali s ovládnutím Čiech a Moravy, ktoré sa podľa jeho doktríny mali stať súčasťou tzv. tretej ríše, keďže boli súčasťou aj tzv. prvej ríše, teda Svätej rímskej ríše nemeckého národa. Tam Slovensko nepatrilo,“ vysvetľuje historik Dušan Kováč z Historického ústavu SAV. Naša krajina sa mala podľa rovnakých plánov stať súčasťou Maďarska. Od tohto zámeru Hitler podľa historika Michala Schvarca z Historického ústavu SAV upustil po tom, čo vrcholní maďarskí predstavitelia prejavili na jeseň 1938 váhavý postoj v otázke účasti na vojnovom konflikte proti Československu.
Onedlho po tom diktátor pochopil, že nás môže využiť oveľa „užitočnejšie“ – na to, aby ospravedlnil v tom čase ešte len plánovanú okupáciu českých krajín pred svetovou verejnou mienkou. Podarilo sa mu totiž využiť separatistické sily vo vládnucej Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, aby dokázal, že Československo sa rozpadá z vnútorných príčin. „Preto Hitlerovi emisári naliehali na predstaviteľov slovenskej autonómnej vlády (ktorá vznikla po mníchovskej dohode v roku 1938 – pozn. red.), aby vyhlásili nezávislosť ešte pred 15. marcom, teda dňom, keď mali jednotky Wehrmachtu vpochodovať do západnej časti územne oklieštenej republiky,“ vysvetľuje Schvarc. Stihli to len tak-tak. Ale stihli. Aj vďaka tomu, že Hitlerovu žiadosť z 13. marca na vyhlásenie slovenského štátu splnil Tiso už na druhý deň. Slovensko sa tým pádom stalo nemeckým satelitom a „nástupišťom“ na Hitlerov útok proti Poľsku a neskôr proti ZSSR.
HITLER A TISO / Rešpekt
Osobne sa stretli rovných sedem ráz. Vždy na pôde tretej ríše. A hoci si boli podľa historika Ivana Kamenca z Historického ústavu SAV ideologicky, politicky i ľudsky vzdialení, spolupracovali a vzájomne sa rešpektovali: „Tiso videl v Hitlerovi tvorcu a garanta existencie slovenského štátu. Hitler sa zas pozeral na Tisa ako na zvláštnu osobu v galérii svojich satelitov.“ Napriek snahám slovenských radikálov a príslušníkov nacistických bezpečnostných služieb o odstránenie Tisa z politického života ho Hitler nenechal padnúť, lebo v ňom videl najspoľahlivejšiu záruku efektívnej kolaborácie ľudáckeho režimu s nacistickým Nemeckom. Hoci nie všetky príkazy Hitlera plnil Tiso s nadšením, vždy sa im v rámci politiky menšieho zla podriadil a vedel ich pred slovenskou verejnosťou zdôvodňovať. „Možno dokonca tvrdiť, že si Hitler Tisa obľúbil. Napríklad sa úprimne čudoval, s akou ochotou akceptuje deportácie Židov,“ tvrdí Stanislav Mičev, generálny riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania. Na druhej strane, existujú dôkazy, že Hitler nenazýval Tisa vo svojom okruhu inak ako „tlstým farárom“.
Čo sa týka Tisa, ten si navonok nemohol dovoliť nič iné ako obdivné prejavy, v ktorých Hitlera okrem iného nazýval ochrancom Slovákov. O tom, ako sa o ňom vyjadroval v súkromí, však neexistujú dôkazy. Podľa historika Michala Schvarca mu však musel prinajmenšom imponovať, „keď mu neprekážala ani jeho známa averzia voči kňazským sutanám a kolárom“. Historik Dušan Kováč zas pripomína, že slovenskí ľudáci nacizmus a fašizmus obdivovali: „V ľudáckej tlači sa po Hitlerovom nástupe k moci písalo, že konečne bude v Nemecku poriadok.“
HITLER A JEHO OBDIVOVATELIA / Na večierky pozýval aj našich
Aj na Slovensku sa našli politici, ktorí Hitlera úprimne obdivovali. Podľa historika Michala Schvarca sa k nim jednoznačne radí Vojtech Tuka, predstaviteľ radikálneho krídla HSĽS, ktorý sa s ním mal stretnúť už na jar v roku 1923 – zo schôdzky napokon zišlo. Medzi radikálov, ktorí do slovenskej vládnej politiky chceli podľa vzoru Hitlera mechanicky implantovať ideológiu a metódy nacizmu, patril aj Alexander Mach, hlavný veliteľ Hlinkovej gardy a neskorší ministra vnútra. „Z ultraradikálnych kruhov treba ešte uviesť Karola Murgaša, ktorý bol istý čas náčelníkom štábu Hlinkovej gardy a neskôr šéfom Úradu propagandy, a slovenského konzula vo Viedni Rudolfa Vávru, ktorý otvorene spolupracoval s nemeckými tajnými službami za účelom zvrhnutia režimu a vytvorenia nemeckého protektorátu na Slovensku,“ dopĺňa galériu Hitlerových „fanúšikov“ Schvarc. Historik Valerián Bystriansky z Historického ústavu SAV k nim radí aj Ferdinanda Ďurčanského, ktorý bol v pozícii ministra zahraničných vecí prítomný aj na Hitlerových päťdesiatinách.
HITLER A NÁVŠTEVA SLOVENSKA / Bratislava z diaľky
Hoci Führerove narodeniny sa u nás okázalo oslavovali, hranice Slovenska v skutočnosti nikdy neprekročil. A podľa názoru väčšiny historikov to ani neplánoval. Dokonca sa nevie ani o tom, že by ho k nám niekto pozýval. Najbližšie sa našim hraniciam priblížil 25. októbra 1938, keď bol podľa informácií historika Valeriána Bystrického v Petržalke (v tom čase bola súčasťou Nemecka – pozn. red.) a díval sa na Bratislavu. Hitler mal k diplomatickým cestám ako takým zjavne negatívny vzťah. Okrem predvojnových návštev Talianska nebol vo funkcii Führera na žiadnej oficiálnej diplomatickej zahraničnej ceste. „Od roku 1939 navštívil len nemecké vojenské jednotky na okupovaných územiach Čiech a Moravy, Poľska, Francúzska Ukrajiny a Ruska,“ tvrdí historik Ivan Kamenec. Známe je i to, že sa vo všeobecnosti nerád stretával s predstaviteľmi satelitných štátov – Slovensko nevynímajúc.
HITLER A BUDÚCNOSŤ SLOVENSKA / Ponemčiť. A vyhnať
Ani slovenský štát, ani slovenský národ. Nič z toho by Hitler v prípade svojho víťazstva v druhej svetovej vojne nezachoval – stratili by preňho zmysel. „,Zdravé zložky´ slovenského národa mali byť ponemčené a obyvatelia, ktorí by neboli vhodní alebo ochotní na asimiláciu, mali byť vyvezení na ,východné územia´. Čakal by ich teda podobný osud ako európskych Židov. Pravdaže, o týchto tajných nacistických plánoch nemali vtedajšie vládne politické elity na Slovensku ani tušenia,“ tvrdí historik Ivan Kamenec.
Tieto plány Hitler spomínal napríklad vo svojej „Druhej knihe“, v ktorej sa o Slovanoch vyjadruje ako o menejcennej rase. Hoci v nej nehovorí priamo o Slovensku, niet dôvodu sa domnievať, že mal s nami iné plány. „Naznačujú to vyjadrenia šéfa Rasového a osídľovacieho úradu SS Günthera Panckeho, ktorý po ceste Slovenskom z júna 1940 hovoril o odstránení asi 500-tisíc ľudí, či úvahy poradcu pre Hlinkovu gardu Viktora Nagelera z februára 1943 o vysídlení „rasovo nežiaducich a rušivých živlov“ a o postupnom germanizovaní asimilovateľnej časti slovenského národa,“ hovorí historik Michal Schvarc.
Dokumenty z nemeckého veľvyslanectva na Slovensku svedčia podľa historika Stanislava Mičeva aj o využívaní časti obyvateľstva na prácu v prospech ríše a rovnako tak o vyhladení.
Zaujímavosti
HITLER A JAZDA VPRAVO / Šoféri, do protismeru!
Ešte 16. marca 1939 jazdilo celé Československo v ľavom jazdnom pruhu. Na príkaz Hitlera o deň neskôr (na Slovensku o dva) prešli šoféri prakticky z noci na ráno do „protismeru“. A to je, našťastie, podľa všetkého jediná viditeľná pečať, ktorú nacistické Nemecko našej krajine natrvalo vtislo. Hoci – ani v tomto prípade nemožno hovoriť o jednoznačnom nemeckom vplyve. K pravostrannej premávke sa totiž Československo zaviazalo v rámci dodatku k Parížskej dohode ešte v roku 1926. Akurát že nedodržalo stanovenú päťročnú lehotu.
HITLER A LITERATúRA / Jeho Mein Kampf sa stal internetovým hitom
V kamenných kníhkupectvách sadá na najznámejšie dielo Adolfa Hitlera prach, no v elektronickej podobe ide na dračku. Začiatkom roka sa Mein Kampf dostal na vrchol rebríčka Amazonu v kategórii propagandistickej literatúry a v kategórii politických vied a ideológií skončil druhý. Novinár Chris Faraone, ktorý sa tejto problematike venuje, vidí dôvody rastúcej popularity najmä vo väčšej diskrétnosti e-kníh. „Nejde totiž o dielo, ktoré by si ľudia chceli vystavovať na polici v obývačke.“