Bez očkovania by som sa osvoju dcéru bála viac
15-mesačnú Grétku Majerovú čaká na budúci týždeň štvrté očkovanie. A jej mama priznáva, že dodnes tento zákrok nevníma ako čistú rutinu: „Vždy to tak trochu riešim a dúfam, že azda aj tentoraz bude všetko v poriadku.“
Vakcinačná dilema
Otázku, či očkovať alebo neočkovať, si Dagmara Majerová po prvý raz položila v čase, keď o tehotenstve ešte len uvažovala. A odpovedala si na ňu negatívne. Dôvod? V médiách práve vrcholila kauza, že očkovanie spúšťa autizmus. „Prepadol ma strach a bez nejakých hlbších úvah som si povedala, že ja do toho teda nepôjdem,“ spomína a dodáva, že v skutočnosti to bolo naozaj len také letmé rozhodnutie. A najmä: čisto hypotetické.
Krátko nato však „vakcinačná dilema“ nabrala reálne obrysy a Dagmara si ju chcela vyriešiť ešte pred príchodom dieťaťa na svet. A tak sa pustila do intenzívneho štúdia. No ako otvorene priznáva, čoskoro sa v tej záplave štúdií a protichodných argumentov doslova stratila: „Nemám prírodovedné vzdelanie, neštudovala som biológiu ani medicínu, a tak som bola na začiatku naklonená uveriť každému článku, ktorý som čítala. Keď som si študovala argumenty za, chcela som ísť do toho, keď proti, tak zas naopak.“
Postupne sa jej to však začalo v hlave usporadúvať, a čím väčšmi sa blížil termín pôrodu, tým bola viac presvedčená, že sa vyberie cestou očkovania.
Rozhodli emócie
Čo teda napokon zavážilo? Výskumy, ktoré očkovanie pranierovali, sa jej v porovnaní s tými na opačnej strane barikády začali javiť ako menej presvedčivé. „Predsa len, sú čerstvé, robia sa krátko, netestovali sa na viacerých generáciách,“ argumentuje Dagmara.
Nezanedbateľný vplyv mal na ňu aj dokument o 11-ročnom dieťati, ktoré v dôsledku ťažkej choroby prežívalo v čisto vegetatívnom stave. Dôvod? Zanedbané očkovanie. „Napokon však tú najkľúčovejšiu rolu zohrali asi emócie. Ja som to jednoducho nechcela riskovať.“ Inak povedané: strach z možnej choroby prevážil nad strachom z možných dôsledkov očkovania.
Pokora voči expertom
Ako spomíname v úvode, drobné obavy v nej pretrvávajú dodnes. Napriek tomu je presvedčená, že
svoju očkovaciu dilemu vyhodnotila dobre. „Myslím si, že voči Grétke sme sa s mužom rozhodli správne. Navyše, ako sa poznám, viem si veľmi živo predstaviť, že v opačnom prípade by som sa o ňu bála oveľa viac a celkovo sa intenzívnejšie zaoberala jej zdravotným stavom,“ komentuje.
Okolo seba má viacero párov, ktoré sa rozhodli vydať opačnou cestou, a hoci to nikomu z nich nevyčíta, predsa len si myslí, že viac pokory by pri rozhodovaní o čisto odborných záležitostiach ľuďom nezaškodilo.
Prečítajte si aj: Vakcína story. Ako sme strach z chorôb vymenili za strach z očkovania
Od ortuti k hliníku. 10 mýtov a faktov o očkovaní
Chceme len chrániť prirodzené zdravie svojho syna
„Svojho syna sme sa rozhodli nedať zaočkovať po dlhom a náročnom zvažovaní,“ hovorí Jana (priezvisko máme v redakcii) a dodáva, že k tomuto kroku pristupovali s rešpektom a k finálnemu rozhodnutiu prispelo niekoľko závažných argumentov.
Niekde povinná, inde riziková
V prvom rade to, že ani samotní lekári sa podľa nej nevedia zhodnúť na jednoznačnej prospešnosti očkovania. „Na jednej strane je to aj pochopiteľné, keďže ide o oblasť, ktorá sa neustále intenzívne vyvíja. Keď si človek pozrie len slovenskú históriu očkovacích kalendárov, vidno, že ide o dynamický proces. Vakcíny, ktoré boli včera prospešné, sú dnes označované za diskutabilné, až nebezpečné a nahradené novými vakcínami, respektíve zrušené,“ argumentuje, a ako modelový prípad uvádza napríklad očkovanie proti tuberkulóze, ktoré dnes nepatrí medzi povinné, ba v rizikovom prostredí dokonca ani odporúčané očkovania a podľa Janiných slov je oficiálne označované ako ohrozujúce.
S manželom ich znepokojuje aj fakt, že rovnaká nejednotnosť panuje v prístupe rôznych štátov k tým istým vakcínam: kým v jednom je povinná, v druhom je, naopak, pre svoju rizikovosť pozastavená.
Spomína tiež konkrétne prípady nejednotnosti v odborných kruhoch: napríklad očkovanie proti ľudskému papilómovému vírusu (HPV), pri ktorom sa odvoláva na europoslankyňu Michele Rivasi. Tá v mene vyše 200 lekárov doručila tento rok Európskemu parlamentu návrh, ktorý požaduje zodpovedanie mnohých otázok v súvislosti s touto vakcínou, voči ktorej nepriaznivým účinkom sa ohradzuje čoraz viac zaočkovaných žien.
Chceme syna chrániť
Jana zároveň zdôrazňuje, že s manželom nie sú žiadni paranoici, ktorí riešia konšpiračné teórie. A či sa neboja chorôb, ktorým je ich syn ako nezaočkovaný podstatne väčšmi vystavený? „Samozrejme, že áno, a veľmi. Sme len obyčajní ľudia, ktorí sa snažia chrániť svojho syna a predovšetkým jeho prirodzené zdravie. Zvolili sme si cestu, ktorú považujeme za menej rizikovú. Pokiaľ existuje okolo niečoho dlhodobo toľko polemík a nezodpovedaných otázok, je to minimálne podozrivé.“
Ich postoj v tomto smere ovplyvňuje aj fakt, že oni ako rodičia boli zaočkovaní len voči štyrom chorobám. A to vraj nehovorí o generácii ich rodičov a starých rodičov, ktorí vôbec neboli zaočkovaní v časoch, keď bola oveľa vyššia chorobnosť, nižšia životná úroveň a takmer nulová zaočkovanosť.