StoryEditor

Biznis je svätý už viac ako päťsto rokov. Vďaka Lutherovi

07.11.2013, 23:02
Autor:
HNHN
Pred 530 rokmi sa narodil Martin Luther, zakladateľ evanjelickej cirkvi. Zisťovali sme, prečo sa krajinám, kde prevládajú protestanti, darí lepšie.


Najznámejšia podobizeň Martina Luthera. Snímka: archív

Na úvod nám – najmä bratia katolíci – azda veľkoryso odpustia drobné zveličenie. Názory väčšiny politológov či ekonómov však nahrávajú teórii, že keby sa protestantizmus na Slovensku rozšíril o čosi väčšmi, nášmu hospodárstvu by sa darilo lepšie.
A to všetko kvôli hodnotám, ktoré tvrdohlavo presadzoval jeden z najväčších cirkevných rebelov všetkých čias: Nemec Martin Luther, ktorý v 1. polovici 16. storočia prišiel s radikálne inou interpretáciou Biblie a postavil na nej novú kresťanskú cirkev (ktorá sa následne rozpadla do viacerých smerov). A z plodov tejto interpretácie dodnes čerpá prakticky celá severná Európa a USA. Nielen duchovne, ale aj – či dokonca najmä – materiálne.

Trpitelia na úradoch práce
Na dôkaz o tom, že USA a prakticky celá severná Európa, teda tradičné bašty protestantizmu, sú na tom hospodársky lepšie ako európsky juh, vlastne ani netreba exaktné dôkazy.
Napriek tomu tu nejaké máme: vo Veľkej Británii, škandinávskych krajinách a USA, je asi o 6 percent vyššia zamestnanosť – a v prípade žien dokonca o 11 – ako v ostatných vyspelých krajinách, kde prevláda katolícke či ortodoxné vierovyznanie. Aspoň podľa štúdie, vypracovanej na základe údajov z 80 krajín, ktorú HN sprostredkoval jej autor, nemecký profesor ekonómie Horst Feldmann z britskej University of Bath.
Zaujímavá je aj odvrátená – vraj takisto empiricky dokázaná – stránka tohto javu, ktorú spomína sociologička Soňa Szomolányi: „Ľudia z týchto krajín tiež podstatne ťažšie prijímajú a viac trpia, keď ostanú nezamestnaní.“
A kým sa dostaneme k pátraniu po príčinách týchto javov, ešte krátky komentár k situácii Slovensku, ktorý takisto nahráva téze Maxa Webera – klasika sociológie, ktorý ako prvý prišiel s myšlienkou, že protestantizmus a kapitalistická ekonomika spolu nečakane úzko súvisia.
Historik Ľudovít Hallón totiž tvrdí, že aj v rámci prevažne katolíckeho Slovenska mal evanjelický prúd národného hnutia značný vplyv na hospodárske aktivity. „V národne slovenskom peňažníctve boli najsilnejšie Tatra banka a Slovenská banka, vedená rodinou Makovických, ktoré mali evanjelický charakter. Tie mali tiež najväčší záber v podnikateľských aktivitách, teda v zakladaní podnikov.“ Tak čo to teda ten Luther vlastne hlásal?

Kapitalizmus s morálnym zafarbením
V prvom rade: prácu označil za prostriedok, ktorý vedie k spáse. To bol veľký posun oproti v tom čase panujúcemu presvedčeniu, ktoré podľa Szomolányi považovalo obchodnú aktivitu či akékoľvek zárodky podnikania za čosi nehodné.
K tomu treba pridať Lutherove hodnoty šetrnosti a askézy a máme tu základy, ktoré razili cestu k požehnanej akumulácii kapitálu.
„Zrejme aj vďaka tomu sa zdá, že kapitalizmus má v protestantských oblastiach zvláštne kultúrne a morálne, dalo by sa povedať, aj moralistické zafarbenie. Vnímanie biznisu ako poslania zapadá do tohto vzorca,“ tvrdí politológ Tomáš Zálešák, no vzápätí dodáva, že to rozhodne nemožno chápať tak, že Luther alebo Kalvín mali v úmysle vytvoriť kapitalizmus. „A už vôbec nie je pravda, že od ich vierouky vedie akási ,automatická´ línia k spoločnosti kreditkariet a hypermarketov. Ide o vývoj nezamýšľaných následkov, ktoré sa navyše nedostavili vždy, pokiaľ nepribudli iné faktory, napríklad potrebná hustota populácie a podobne.“

Málo protestantov? Výhovorka
A hoci väčšina expertov sa zhoduje na tom, že v súčasnosti už takmer nemožno hovoriť o priamom vplyve protestantských hodnôt na ekonomiku – keďže už len málokto verí, že tvrdá práca mu zaručí spásu – ekonomické rozdiely medzi bývalými katolíckymi a protestantskými baštami sa podľa sociologičky Szomolányi aktuálne opäť zvýraznili: v súvislosti s ekonomickou krízou. Príčinu vidí v tom, že hoci juhoeurópske krajiny po vstupe do Európskej únie pre vonkajší tlak urobili posun v ekonomickom rozvoji, kultúrne normy a hodnoty, ktoré severoeurópske krajiny prirodzene vedú k poctivej práci, u nich jednoducho nie sú zakorenené. „A tu nejde len o ekonomický rozmer v zmysle HDP, ale aj o kvalitu života, ktorý sa meria výškou korupcie, transparentnosti či konkurencieschopnosti. A v tejto oblasti zákonite dominujú protestantské krajiny.“ Argumenty, či v tom nezohrávajú rolu najmä rozdiely v mentalite, odbíja s tvrdením, že mentalita predsa vyrastá na podloží hodnôt.
No tak či onak, existujú aj výnimky z načrtnutého pravidla. Napríklad Bavorsko, najprosperujúcejšia krajina Nemecka, je katolícke. Hoci časť expertov to zvádza na tvrdenie, že  jednoducho prevzalo hodnoty z prevažne protestantských nemeckých krajín, záležitosť môže byť zložitejšia. A isté je, že aj katolícke hodnoty majú biznisu čo ponúknuť: napríklad väčšiu mieru solidarity. Takže vyhováranie sa na Slovensku na nedostatok protestantov na ospravedlnenie našej situácie napokon predsa len neobstojí.


Život Martina Luthera v kocke
Nemecký teológ a reformátor, zakladateľ protestantizmu.
Narodil sa 10. novembra 1483.
Študoval filozofiu, plánoval pokračovať v štúdiu práva. V roku 1505 sa vracal do univerzitného mesta, keď ho zastihla silná búrka, ktorá zabila jeho priateľa. Vtedy sľúbil, že pokiaľ prežije, stane sa mníchom. Sľub splnil a proti vôli otca vstúpil do rehole augustiniánov. V roku 1507 bol vysvätený za katolíckeho kňaza.
Pôsobil na univerzite vo Wittenbergu, kde prednášal filozofiu a teológiu, neskôr začal kazateľskú činnosť. Dospel k poznaniu, že božia milosť platí pre každého, kto ju prijme s vierou – že si ju nemožno zaslúžiť skutkami a vlastnou mocou, ako učila vtedajšia cirkev.
V roku 1517 uverejnil 95 téz – výhrad voči cirkvi. Kriticky reagoval najmä na prax udeľovania odpustkov.
Kardinál v Augsburgu mu pohrozil kliatbou – aby unikol zatknutiu, utiekol z mesta. Pápež Lev X. ho vyzval na odvolanie svojich názorov. Keď odmietol, označila ho za kacíra.
Takmer rok prebýval v utajení na hrade Wartburg. Jeho myšlienky sa v Nemecku stretávali s búrlivým prijatím. Neskôr začal opäť verejne kázať, v roku 1525 sa oženil s bývalou mníškou Katarínou von Bora, s ktorou splodil šesť detí.
V roku 1530 položil spolu s Philippom Melanchtonom základy inštitucializovanej novej evanjelickej cirkvi.
Zomrel 18. februára 1546 v Eiseblene. 


Protestanti na Slovensku a vo svete
Evanjelikov je u nás 5,9 percenta (rímskokatolíkov 62 percent).
Obec s najväčším zastúpením evanjelikov sú pravdepodobne Petrovce (okres Rimavská Sobota): 91,6 percenta.
V rámci Európy je najväčší počet protestantov v škandinávskych krajinách na čele s Dánskom (91 percent), nasleduje Veľká Británia (60 percent).
V USA ich je 55 percent.
Celkovo najväčší počet protestantov je v tichomorskom Tuvalu (98,4 percenta).
Na svete je celkovo 12 percent protestantov.


Spoveď biznismena: 

Biznis treba postaviť na tom podstatnom. Mne to ukázal Luther


Sú hodnoty, ktoré platili pred dvoma tisíckami rokov, v čase vynájdenia parnej lokomotívy, v čase iPadu, a budú platiť aj naďalej. A ak im nebudeme chcieť rozumieť, alebo ich budeme relativizovať, bude to len na našu vlastnú škodu – a škodu našej firmy.
Sám som sa o duchovné smerovanie začal zaujímať počas štúdia na univerzite. Hľadajúc niečo ako vyšší princíp, zmysel, študoval som východné náboženstvá – knihy o zene, budhizme...  Avšak až po niekoľkých rokoch, počas jednej kázne evanjelického duchovného, som si uvedomil, že to, čo som hľadal, je práve v kresťanstve. A tak som zanechal všetky doterajšie pokusy a snažím sa žiť život tak, ako naň poukazujú evanjeliá.
Na evanjelickej cirkvi sa mi páči, že sa v oblasti viery zameriava na to podstatné, na Bibliu, bez rozsiahlych prídavných textov či komentárov. Tak ako v živote, aj v práci je potrebné mať poriadok v tom podstatnom, a potom ide aj to ostatné. Zavádzajúcich či priamo nesprávnych názorov počúvame množstvo každý deň, a preto je potrebné každodenne dbať o čistotu viery, pretože táto určuje správanie v každodenných situáciách. A tomu učí aj odkaz reformácie.
Lebo pokušeniam sme vystavení často. Príklad z vlastného života? Začínal som vo firme ako programátor, keď sme ako nová skupina pracovníkov mali vytvoriť vlastný podnikový informačný systém. Záležalo na prístupe každého programátora či program ukončí ako samostatnú aplikáciu, ktorú vie udržiavať oddelenie prevádzky, alebo zo seba urobí „nenahraditeľnú osobu“, bez ktorej sa oddelenie nepohne.
Vtedy som sa rozhodol, že tak pre firmu, ako aj pre mňa bude lepšie, ak sa nebudem na nič hrať a budem postupovať profesionálne a korektne. Projekt som ukončil a čakal na ďalší, ktorý vždy prišiel – nový a zaujímavý.
Verím, že má význam, aby sme myšlienky Martina Lutherova aplikovali aj na dnešné časy. Aby sme znova a každodenne odstraňovali to povrchné, plytké a falošné a neustále si opakovali, čo je hodnotné a dlhodobo platné. A o to by malo ísť aj v biznise.

Jaroslav Mervart, riaditeľ spoločnosti Chemosvit Folie, a. s.

01 - Modified: 2005-08-30 12:53:00 - Feat.: 0 - Title: MVRR nemá informácie z EP o obmedzovaní peňazí z eurofondov pre SR
01 - Modified: 2022-11-29 14:33:09 - Feat.: - Title: Navonok ostrá kritika vojny, biznis s Putinom však kvitne. Ako Ázia rozvíja obchod s Ruskom 02 - Modified: 2022-10-27 22:00:00 - Feat.: - Title: Veľká anketa s ľuďmi zo slovenského biznisu. Podnikatelia prezradili, čo očakávajú od zvolených politikov 03 - Modified: 2022-10-22 10:58:48 - Feat.: - Title: ANALÝZA: Ekonomika naďalej spomaľuje. Svetový biznis bude čoskoro čeliť štyrom veľkým výzvam 04 - Modified: 2022-10-23 10:30:00 - Feat.: - Title: Od predaja Ríma až po Theranos. Toto sú najväčšie finančné podvody histórie ľudstva 05 - Modified: 2022-10-22 17:25:36 - Feat.: - Title: Aké odevy a doplnky ľudia teraz kupujú najviac? Pandémia zmenila svet módy, hovorí pre HN šéf Zalanda
menuLevel = 2, menuRoute = style/vikend, menuAlias = vikend, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
09. december 2022 13:59